Legislatíva je v mnohých ohľadoch neaktuálna.
Darovanie krvi je nenahraditeľnou súčasťou zdravotníctva a jedným z najvýznamnejších prejavov dobrovoľnej solidarity. Každý odber môže pomôcť zachrániť život pacientom po úrazoch, pri operáciách, onkologickej liečbe či pri mnohých ďalších zdravotných komplikáciách. Práve preto sa štát aj zdravotnícke zariadenia dlhodobo snažia motivovať čo najviac ľudí, aby sa stali pravidelnými darcami krvi.
S darovaním krvi sa však spájajú aj prísne pravidlá, ktorých cieľom je zabezpečiť maximálnu bezpečnosť transfúzií pre príjemcov. Darcovia preto musia spĺňať zdravotné kritériá a pred samotným odberom absolvujú lekárske vyšetrenie aj podrobný dotazník zameraný na možné rizikové faktory. Práve podmienky, za akých môže človek krv darovať, sú už dlhé roky predmetom odbornej aj spoločenskej diskusie.
Sex medzi mužmi neprichádza do úvahy
Jednou z najdiskutovanejších tém zostáva darovanie krvi mužmi, ktorí majú sex s rovnakým pohlavím. Kým viaceré štáty v posledných rokoch upravili svoje pravidlá a prešli na individuálne posudzovanie rizikového správania bez ohľadu na sexuálnu orientáciu, na Slovensku naďalej platia podmienky, ktoré túto skupinu potenciálnych darcov obmedzujú.
Súčasťou dotazníka, ktorý predchádza každému darovaniu krvi, je aj otázka určená výhradne pre mužov. V nej sa Národná transfúzna služba pýta, či mal potenciálny darca za posledný rok sex s iným mužom. V prípade odpovede „áno“ je dotyčný automaticky vyradený bez ohľadu na to, či v ostatných aspektoch požiadavky spĺňa.
Ide o pozostatok ešte z čias epidémie AIDS, ktorá postihla väčšinu sveta v 80. a 90. rokoch 20. storočia. Nákaza sa vtedy označovala za „rakovinu gejov“ a spájali ju so stigmatizáciou a diskrimináciou ľudí trpiacich týmto ochorením, ako aj celej LGBTI+ menšiny.
Homosexuálny styk je rizikovejší
Zdravotnícke autority sa zhodujú v jednom – análny styk predstavuje vo všeobecnosti väčšie riziko na prenos pohlavných chorôb (nielen HIV) než napríklad styk vaginálny. Zdravotnícky laborant hematologického oddelenia Nemocnice sv. Lukáša v Galante Matúš Brosch však hovorí, že v závere je dôležité konkrétne sexuálne správanie jednotlivca.
„Aj heterosexuálny muž môže praktizovať rizikové správanie, ako časté striedanie sexuálnych partneriek či nechránený styk. V globále však ide práve o fakt, že pri análnom styku je riziko prenosu ochorení väčšie a análny styk je vo väčšej miere praktizovaný práve homosexuálne orientovanými mužmi,“ hovorí Brosch.
Celá V4 posudzuje darovanie krvi odlišne
Na ilustráciu toho, čo by Slovensko v tomto ohľade mohlo urobiť, netreba chodiť ďaleko. Príkladom nám môžu byť susedné štáty. Rakúsko len za 4 roky prešlo masívnym vývojom. Kým v roku 2019 platil pre gejov doživotný zákaz darovania, o 2 roky neskôr platil už len 12-mesačný dištanc medzi posledným sexuálnym stykom a momentom darovania. Od roku 2023 sa však už každý prípad posudzuje individuálne.
K individuálnemu posudzovaniu pristúpili aj Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko, Maďarsko či Poľsko. Od roku 2024 tento prístup uplatňuje tiež susedné Česko.
Opačná situácia však panuje napríklad v Grécku. Vlani tam najvyšší súd zrušil rozhodnutie, na základe ktorého mohli gejovia a bisexuálni muži darovať krv, a opätovne zaviedol plošný zákaz.
Riziková je hlavne promiskutia, nie orientácia
Prístup individuálneho posudzovania podľa šéfa Iniciatívy Inakosť Martina Macka úradom odporúča aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP). Tento prístup je pritom v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, podľa ktorého musí štát zvoliť čo najmenej obmedzujúce opatrenie na zabezpečenie ochrany zdravia prijímateľov krvi.
Vzhľadom na akútny nedostatok určitých krvných skupín sú tieto obmedzenia kontraproduktívne. Macko v tejto súvislosti hovorí o diskriminácii a neprimeraných praktikách.
„Plošné obmedzenie posudzuje mužov, ktorí mali sex s mužom, automaticky ako rizikových bez ohľadu na ich skutočné sexuálne správanie. Riziko prenosu infekcií pritom nesúvisí so sexuálnou orientáciou, ale s konkrétnym správaním: striedaním partnerov, nechráneným stykom s novým partnerom a pod. Na to sa však dotazník darcu krvi pýta všetkých ľudí osobitnými otázkami,“ upozorňuje Macko.
Zmena prichádza, no veľmi pomaly
Macko pripomenul, že Iniciatíva Inakosť už niekoľko rokov žiada zmenu pravidiel. V roku 2022 spolu s Výborom pre práva LGBTI osôb navrhla zrušenie plošného obmedzenia pre mužov v stabilných partnerských vzťahoch a zavedenie kratšej čakacej lehoty podľa vzoru viacerých európskych krajín.
Poukázal aj na analýzu Slovenského národného strediska pre ľudské práva z roku 2023, podľa ktorej vtedajšie pravidlá vykazovali znaky diskriminácie, pričom existujú menej obmedzujúce alternatívy, napríklad individuálne hodnotenie rizikového správania či využívanie moderného DNA/RNA testovania krvi.
„Novela vyhlášky účinná od roku 2026 priniesla čiastočné zmeny a pri využití DNA/RNA testovania umožnila skrátiť čakaciu lehotu z 12 na 6 mesiacov, základný problém však nevyriešila. Aj naďalej sa totiž samotný sexuálny styk medzi mužmi považuje za rizikové správanie. V praxi to znamená, že ani muž žijúci v dlhodobo monogamnom vzťahu nemôže darovať krv, ak mal počas uplynulých šiestich mesiacov pohlavný styk so svojím partnerom," hovorí Macko.
Legislatíva však do veľkej miery v tomto ohľade stojí. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pre Refresher uviedol, že momentálne medzi ním a Ministerstvom zdravotníctva SR neprebieha žiadna debata o zmene pravidiel pri darovaní krvi.
„Od 80. rokov je homosexuálny styk považovaný za rizikový. Na jednej strane je veľmi dôležité zachovať čo najvyššiu bezpečnosť krvi, na druhej strane ale zároveň znížiť diskriminačný charakter výberu darcov. Viaceré krajiny prešli na pohlavne neutrálnejšie individuálne posudzovanie rizikového správania, lepšie identifikovanie behaviorálnych rizík a minimalizovanie tzv. ‚diagnostického okna‘ prostredníctvom komplexnejšieho testovania darcu,“ uviedol ÚDZS. Samotné ministerstvo nám do času publikovania článku na otázky ohľadom možných zmien nereagovalo.
Rozdielne dáta medzi Slovenskom a WHO
„Slovensko patrí dlhodobo ku krajinám EÚ s najnižším ročným výskytom nových HIV infekcií. Národná transfúzna služba zároveň opakovane upozorňuje na nedostatok krvi. Umožniť darovanie všetkým ľuďom, ktorí sa nesprávajú rizikovo, je preto v záujme nás všetkých,“ apeluje Macko.
Za pravdu mu dáva aj správa WHO za rok 2025, ktorá v prípade Slovenska hovorí o jednom z najnižších podielov prenosu vírusu medzi mužmi. Viac než 50 % prípadov predstavoval heterosexuálny prenos.
Problém však nastáva pri konfrontácii údajov WHO s číslami Úradu verejného zdravotníctva SR. ÚVZ SR uvádza, že prenos heterosexuálnym stykom predstavoval len 31 % prípadov prenosu vírusu. Pri homosexuálnom styku malo ísť o 47 % výskytu prenosu, čo predstavuje prudký nesúlad s číslami WHO.
Ide o správanie, nie o orientáciu
Aj podľa občianskeho združenia Dom svetla Slovensko sú súčasné pravidlá pri darovaní krvi nespravodlivé, pretože zohľadňujú najmä sexuálnu orientáciu, a nie individuálne rizikové správanie darcu.
Organizácia upozorňuje, že vyššie riziko prenosu infekcií nesúvisí automaticky s tým, či je človek homosexuál alebo heterosexuál. Rozhodujúce je podľa nej správanie jednotlivca – napr. používanie ochrany pri pohlavnom styku, pravidelné testovanie či počet sexuálnych partnerov.
Združenie tiež poukazuje na to, že každá darovaná krv sa na Slovensku testuje na HIV, syfilis a vírusové hepatitídy. Pri veľmi čerstvej infekcii však ochorenie nemusia zachytiť ani moderné testy, preto je podľa organizácie kľúčové pravdivé vyplnenie darcovského dotazníka.
Dom svetla informuje, že tak ako každý rok, aj v sobotu 18. júla bude na Námestí slobody v Bratislave pri príležitosti konania Dúhového Pridu ponúkať bezplatné a anonymné testovanie krvi na HIV, syfilis a hepatitídu typu B a C. Na námestí bude od 12:00 do 19:00 pripravený pre návštevníkov stánok, kde bude OZ poskytovať aj odborné poradenstvo.
