Rozprávali sme sa aj s učiteľkou Huliakovej mamy, ktorá nám na jeho pôsobenie a politiku prezradila svoj ostrý názor.
Poslanec za SNS Rudolf Huliak je rodák z Očovej a zároveň je už dva roky aj starostom obce. Od začiatku jeho poslaneckého mandátu sa zviditeľnil cez rôzne kontroverzné situácie, názory či vyjadrenia.
Nedávno Slovenskom rezonovala jeho vzbura proti lídrovi SNS Andrejovi Dankovi, ale aj označenie poslankyne Lucie Plavákovej z PS za „suku“. Vybrala som sa do ulíc Očovej, aby som sa miestnych pýtala na ich spokojnosť s pôsobením Huliaka v parlamente.
S obyvateľmi Očovej som sa rozprávala o tom, ako vnímajú vystupovanie Rudolfa Huliaka v parlamente. Niektorí vyjadrili spokojnosť, iní pocit hanby. Podelili sa o svoje názory na to, aký je starosta, a popísali, ako jeho politika ovplyvňuje ich každodenný život.
Očovania mi tiež opisovali ich predstavy ideálneho správania poslancov v parlamente. Prezradili, čo považujú za slušné, a čo už podľa nich prekračuje červené čiary. Reportáž prináša pohľad na to, ako politika ovplyvňuje komunitu aj na lokálnej úrovni. Mapuje emócie a názory miestnych na LGBTI+ osoby či premnoženie medveďov.
Ako volí Očová?
Očová sa nachádza v okrese Zvolen a dedinu obklopuje krásna príroda Podpoľania. Podľa najnovších údajov žije v tejto stredoslovenskej dedine 2 457 obyvateľov. Tí si v roku 2022 zvolili za starostu obce práve Rudolfa Huliaka, ktorý získal viac ako 50 % voličskej podpory.
V parlamentných voľbách v roku 2023 vyhrala strana SNS s 24 %, tesne za ňou sa nachádzala strana Smer-SD aj Hlas-SD. Liberálne strany si zvolilo menej ako 20 % obyvateľov. Veľká väčšina Očovanov si tento rok za svojho prezidenta zvolila Petra Pellegriniho. Získal priazeň takmer 70 % občanov.
Nemal sa tak strašne vyjadrovať, no bohužiaľ... Len mu to proste ušlo, ale myslím, že nie je taký arogantný a zlý, ako ho všetky tie ‚noviny N‘ opisujú.
Po príchode do dediny odparkujem auto pri miestnom obchode v strede Očovej, čo spätne považujem za vydarenú stratégiu. Dlhé ulice dediny vyzerali z auta prázdno, no pred obchodom to žije. Vykročím k staršej pani, ktorá pred sebou tlačí vozík s veľkým nákupom. Sú v ňom základné potraviny, potreby do domácnosti, niekoľko pív aj lacná pálenka.
Oslovím ju a spočiatku je veľmi milá a prívetivá, no keď jej vysvetlím dôvod svojej návštevy, náhle jej zamrzne úsmev na tvári. Jej otvorenosť zmizne a ja sledujem, ako sa medzi nami vytvorí pomyselný sklenený múr, ktorý už nemožno prekročiť. Až neskôr zistím, že podobný scenár sa zopakuje veľakrát.
„Chcela by som sa spýtať, ako hodnotíte pána Huliaka a jeho pôsobenie v parlamente?“ pýtam sa starej dámy. Na moje otázky odpovedá stroho a odmerane, no predsa mi stihne povedať, že má na Huliaka veľmi pozitívny názor. „Nemal sa tak strašne vyjadrovať, no bohužiaľ... Len mu to proste ušlo, ale myslím, že nie je taký arogantný a zlý, ako ho všetky tie ‚noviny N‘ opisujú. Možnože si mal dať väčší pozor, ale pre Očovú je to v pohode,“ ukončuje našu konverzáciu a rýchlo sa poberá preč.
On reprezentuje dedinský život dedinských ľudí tak, ako to skutočne je. On vám neprikrášľuje nič. Je to skutočný chlap.
Oslovujem ďalšiu postaršiu dôchodkyňu, ktorá odchádza z obchodu. Huliaka opisuje ako normálneho človeka, ktorý by nemal prestať hovoriť, to čo hovorí. Vytkla by mu jedine jeho vystupovanie.
„Nebolo to na mieste, mal to trochu inak povedať. Ale inak ako človek je ako každý druhý. Tu vám naňho nikto nič zlé nepovie. On reprezentuje dedinský život dedinských ľudí tak, ako skutočne je. On vám neprikrášľuje nič. Je to skutočný chlap, len v tom vyjadrovaní je taký neotesaný,“ vysvetlila pani na odchode svoj názor.
S výrokom o „suke“ nesúhlasia, inak cítia spokojnosť
Prechádzam dedinou a stretávam veľa občanov, ktorí jeden po druhom odsudzujú Huliakove vulgárne vystupovanie, no zároveň ho obhajujú. Hovoria, že jeho vyjadrenie na účet poslankyne Plavákovej bolo nevhodné, ale majú pre to pochopenie, lebo sú tiež „len ľudia“. Veľa miestnych, ktorých stretávam, hovorí, že sú s Huliakom v miestnej aj vrcholovej politike spokojní.
Je približne 11:00 a kráčam po vyprázdnenej ulici hlbšie do dediny. Míňam tiché domy s vysokými plotmi a občas popri mne prefrčí auto. Zrazu uvidím starého pána na druhej strane. Pozerá sa na mňa, a keď sa nám stretnú oči, uhne pohľadom. Vyberiem sa k nemu a on zastaví.
Stojíme na kraji cesty, pretože tam nie je chodník. Keď mu položím otázky týkajúce sa Huliaka, pozrie sa na mňa a odmerane povie „Huliak? Tu vám povedia,“ a prstom ukáže na zatvorené dvere. Hneď si uvedomím, že ukazuje na dvere miestnej krčmy a v zápätí do nej zamieri. Zhlboka sa nadýchnem a nasledujem ho.
Keď vojdem dnu, ovalí ma zatuchnutý vzduch a prítmie. Atmosféra v krčme sa razom zmení a prebiehajúce rozhovory stíchnu. Jedine rádio nechápe napätosť situácie a do ticha hrá ‚Stužkovú‘ od Elánu. Pred barom sedí približne 8 chlapov, ktorí na mňa do jedného upierajú zrak a premeriavajú si ma. Pred sebou majú položené vypité poldecáky a načaté veľké pivá. „Dobrý deň páni,“ poviem a vykročím bližšie k nim.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo mi o Huliakovi povedali muži v krčme.
- Aký má na Huliaka názor bývalá učiteľka jeho mamy.
- Na čom sa všetci Očovania do jedného zhodli.
- Aké majú miestni ľudia názory na LGBT+ ľudí.
