Pre Slovensko by takýto vývoj predstavoval zásadnú bezpečnostnú výzvu.
Grónsko sa v poslednom období čoraz častejšie spomína v bezpečnostných diskusiách ako strategické územie s veľkým významom. Akékoľvek jednostranné kroky USA v tejto oblasti by neboli len technickou otázkou vojenskej prítomnosti, ale mali by širšie politické a bezpečnostné dôsledky pre vzťahy medzi spojencami, fungovanie NATO a celkovú bezpečnostnú architektúru Európy.
O tom, ako by takýto vývoj mohol vyzerať v praxi a aké následky by mal pre Európu, NATO, ale aj Slovensko, pre Refresher vysvetlil bezpečnostný analytik Vladimír Bednár a odborník na zahraničnú a európsku politiku Vladimír Bilčík.
- Či by Európa vedela o prípravách USA vopred.
- Na čom stojí americká vojenská prítomnosť v Grónsku.
- Prečo by jednostranný zásah USA spustil bezprecedentnú krízu NATO.
- Prečo by sa článok 5 o kolektívnej obrane nedal použiť.
- Či by bola nová európska aliancia otvorená Slovensku.
Času na reakciu by bolo minimum
Podľa bezpečnostného analytika Vladimíra Bednára by Európa dokázala vopred identifikovať prípravy prípadnej americkej vojenskej operácie v Grónsku. Spojené štáty totiž disponujú len veľmi obmedzeným počtom jednotiek, ktoré sú schopné pôsobiť v náročných arktických podmienkach.
„Stačilo by sledovať presuny týchto obmedzených síl, ktoré sú schopné takúto operáciu vykonať. Odhalenie príprav by preto nepredstavovalo zásadný problém,“ vysvetľuje Vladimír Bednár. Zároveň však upozorňuje, že práve limitovaný počet týchto jednotiek by Spojeným štátom umožnil konať veľmi rýchlo.
„Keďže sú tieto sily veľmi obmedzené, USA by na priamu prípravu potrebovali len veľmi krátky čas – rádovo v dňoch.“ Výstražné signály by teda existovali, no priestor na politickú a vojenskú reakciu by bol mimoriadne úzky.
Americká prítomnosť v Grónsku stojí na zmluvách a súhlase spojencov
Odborník na zahraničnú a európsku politiku Vladimír Bilčík pripomína, že Spojené štáty už dnes v Grónsku pôsobia vojensky. Na severnej základni je približne 200 amerických vojakov, pričom táto prítomnosť má historické korene. „Spolupráca medzi Dánskom a Spojenými štátmi siaha až do druhej svetovej vojny a od 50. rokov funguje na zmluvnom základe.“
Podľa neho by prípadné posilnenie americkej prítomnosti samo o sebe nemuselo byť problémom – rozhodujúce je, či by sa tak stalo so súhlasom spojencov. „Ak by Spojené štáty chceli rozšíriť svoju vojenskú prítomnosť v Grónsku, malo by sa to udiať výlučne na základe dohody s Dánskym kráľovstvom. V takom prípade by Európa vedela o krokoch vopred a prebehli by konzultácie.“
Jednostranný zásah by znamenal bezprecedentnú krízu
Ak by však USA konali bez dohody, išlo by podľa Bilčíka o historicky bezprecedentnú situáciu.„Znamenalo by to vojenskú okupáciu územia jedného člena NATO iným členom NATO. Niečo také sa v histórii aliancie ešte nikdy nestalo.“
Takýto krok by podľa neho zásadne narušil samotné základy NATO: „Aliancia je postavená na dôvere a na predpoklade, že spojenci na seba neútočia. Išlo by o najväčšiu politickú a diplomatickú krízu NATO od jeho vzniku.“
Vojenská reakcia Európy by bola nevyhnutná
Podľa bezpečnostného analytika Vladimíra Bednára by európske štáty nemohli zostať nečinné. Pasivita by podľa neho vytvorila nebezpečný precedens, ktorý by mohol povzbudiť ďalšie hrozby voči bezpečnosti Európy, najmä zo strany Ruska.
„Ak by Európa nereagovala, otvorila by dvere ďalším krajinám, ktoré by mohli spochybňovať jej bezpečnosť,“ upozorňuje Vladimír Bednár. Zároveň dodáva, že vzhľadom na obmedzené arktické kapacity Spojených štátov by mala prípadná americká operácia špecifický priebeh. „Vojenská akcia by sa sústredila predovšetkým na námornú a leteckú blokádu Grónska.“
Kolektívna obrana by nefungovala
V takejto situácii by podľa oboch expertov nebolo možné uplatniť článok 5 o kolektívnej obrane. Vladimír Bednár upozorňuje, že rozhodovanie v NATO je založené na konsenze. „Je naivné predstierať, že by USA ohlasovali vojenskú operáciu NATO proti samým sebe.“
Podľa Vladimíra Bilčíka by konflikt medzi dvoma členskými štátmi aliancie paralyzoval jej obranné mechanizmy. „Ak by boli v konflikte dve členské krajiny, článok 5 by sa jednoducho nedal uplatniť,“ vysvetľuje.
Štáty, ktoré by sa rozhodli Grónsko brániť, by tak konali mimo rámca kolektívnej obrany a na vlastnú zodpovednosť, pričom nie všetci spojenci by boli ochotní takýto krok podstúpiť.
NATO by sa fakticky rozpadlo
Hoci by formálny zánik NATO bol právne aj politicky komplikovaný, jeho reálne fungovanie by sa podľa Vladimíra Bilčíka skončilo.
„Určite by to znamenalo koniec NATO v jeho dnešnej podobe,“ hovorí otvorene. Situáciu prirovnáva k roku 1968, keď armády Varšavskej zmluvy obsadili Československo, no zároveň upozorňuje na zásadný rozdiel.
„Dnes by však išlo o konflikt medzi demokratickými štátmi, čo by znamenalo ešte hlbšiu politickú a hodnotovú krízu,“ dodáva. Takýto vývoj by podľa neho neznamenal len rozpad dôvery medzi spojencami, ale aj urýchlené hľadanie novej bezpečnostnej architektúry v Európe, pretože aliancia by už nebola schopná plniť svoju základnú obrannú funkciu.
Nová európska aliancia by bola selektívna
Obaja odborníci sa zhodli na tom, že Európa by okamžite začala formovať novú obrannú alianciu, pravdepodobne na báze koalície ochotných. Tá by však nebola automaticky otvorená všetkým.
„Nová koalícia by však s vysokou pravdepodobnosťou nepozvala do svojich radov krajiny, ktoré nie sú dôveryhodnými spojencami, ako je Slovensko a Maďarsko,“ hovorí Bednár a dodáva, že to by mohlo znamenať vážne bezpečnostné riziko pre Slovensko.
Vladimír Bilčík zdôrazňuje, že pre Slovensko ide o existenčnú otázku: „Slovensko je malá krajina a jeho bezpečnosť je založená na spojenectvách. Ak prestanú fungovať existujúce dohody, musíme hľadať nové – a musíme byť pri tom aktívni.“
