Ak mal byť rok 2026 návratom k normálu, najnovšie čísla hovoria skôr o opaku. Slovenská ekonomika sa síce vyhne recesii, ale rast zostane veľmi slabý. Štát bude musieť šetriť, domácnostiam klesnú reálne príjmy a firmy pocítia slabší dopyt.
Na situáciu sme sa preto pozreli aj očami odborníka, Mareka Gábriša, hlavného ekonóma Československej obchodnej banky (ČSOB).
Verejné financie sa zhoršujú. Deficit aj dlh rastú rýchlejšie, než vláda plánovala
Najvážnejšou správou pre rok 2026 je vývoj verejných financií. Deficit verejných financií by mal dosiahnuť 4,5 % HDP, čím sa Slovensko postupne vzďaľuje od pôvodných cieľov vlády. Za zhoršením stoja slabšie tržby v ekonomike a najmä nižšia efektivita výberu daní.
Verejný dlh už v roku 2025 prekročil hranicu 60 % HDP a bez žiadnych reálnych zmien by mal do roku 2028 narásť až k 66 % HDP.
Bez ďalšieho šetrenia to nepôjde. Konsolidácia však spomalí ekonomiku
NBS otvorene hovorí, že zlepšenie verejných financií je možné len prijatím ďalších konsolidačných opatrení. Problém je, že práve tie budú brzdiť ekonomický rast.
Slovensko je momentálne len približne v jednej tretine potrebného ozdravného procesu. To znamená, že šetrenie neskončilo – práve naopak, jeho dopady sa naplno prejavia v roku 2026. Pomalší rast môže prísť nielen kvôli konsolidácii, ale aj pre slabnúcu konkurencieschopnosť slovenského a európskeho priemyslu.
Neistota zostáva vysoká. Rok 2026 môže dopadnúť lepšie aj horšie
Výhľad ekonomiky je podľa NBS mimoriadne neistý. Riziká rastu v roku 2026 sú síce vyvážené – ekonomika môže rásť o niečo rýchlejšie aj pomalšie – no v ďalších rokoch už prevažujú skôr negatívne scenáre.
Veľkou neznámou zostávajú najmä ceny energií po roku 2026, ktoré môžu výrazne ovplyvniť infláciu aj kúpyschopnosť domácností v rokoch 2027 a 2028. Krátkodobá pomoc s cenami energií by síce mohla ekonomike pomôcť, no bola by drahá a dlhodobo neefektívna.
Šetrenie pocítia domácnosti aj firmy. Menej peňazí, menej pracovných miest
V predchádzajúcich dvoch rokoch niesli konsolidačné opatrenia na pleciach hlavne podniky a finančný sektor. No budúci rok by to mali byť už hlavne domácnosti a verejný sektor. Pre ľudí to znamená vyššie zdravotné odvody, väčšiu progresivitu dane z príjmu a zmeny v odvodoch živnostníkov. Výsledkom bude pokles príjmu domácností.
Firmy zas pocítia obmedzenie odpočtu DPH na autá, nové daňové poplatky a vyššiu daň z hazardu. Kombinácia vyšších daní a slabšej ekonomiky môže podľa odhadov viesť až k zániku približne 17-tisíc pracovných miest. Štát zároveň plánuje škrtať výdavky na investície, mzdy vo verejnej správe aj sociálnu politiku.
Hypotéky porastú, ale len dočasne. Domácnosti zostávajú zraniteľné
Aj napriek šetreniu sa očakáva, že rast hypoték bude ešte v prvej polovici roka 2026 zrýchľovať. Medziročný rast úverov na bývanie by mohol dosiahnuť 8 až 9 %, čo je viac než v mnohých krajinách EÚ.
Ako upozorňuje Marek Gábriš, slovenské domácnosti sú dnes pri zadlžovaní opatrnejšie než pred rastom úrokových sadzieb. Zároveň však zostáva bývanie jednou z ich hlavných priorít, či už z dôvodu, že chcú bývať vo vlastnom alebo ako spôsob investovania finančných prostriedkov.
„Najmä pre mladšie ročníky môže byť vzhľadom na príjmy aktuálna dostupnosť bývania výzvou. Zároveň však vidíme, že aj pri týchto úrokoch začali ceny nehnuteľností za posledný rok pomerne dynamicky rásť. Úvery na bývanie sú pritom jedným z hlavných spôsobov financovania kúpy nehnuteľnosti.“ hovorí Gábriš.
Tento rast však nebude trvalý. Očakáva sa stagnácia reálnych miezd, mierny nárast nezamestnanosti a spomaľovanie rastu cien nehnuteľností. Ani samotné banky neočakávajú, že by dopyt po hypotékach ďalej výrazne rástol.
Splátky sú vysoké a zostanú vysoké. Úľava príde najskôr v roku 2027
Hoci rast miezd dokáže kompenzovať vyššie úrokové sadzby, domácnostiam sa nepodarilo znížiť celkové zaťaženie splátkami. Ukazovateľ DSTI (podiel splátok na príjme) zostáva zvýšený a počas roka 2026 sa jeho zlepšenie neočakáva.
Podľa Gábriša je problémom najmä časový posun refixácií. „Vzhľadom na rôzne obdobia fixácie sa pre časť domácností začne obdobie vyšších splátok až v tomto alebo budúcom roku. To je tá horšia správa,“ vysvetľuje.
Pozitívom však podľa neho je, že mnohé domácnosti mali možnosť pripraviť sa na vyššie splátky vďaka dlhším fixáciám z obdobia nízkych úrokových sadzieb.
Výraznejšia úľava by mala prísť až v roku 2027, keď sa očakáva väčšia vlna refixácií úrokových sadzieb hypoték.
Štát pomáha so splátkami, no stojí to milióny
Počet ľudí poberajúcich príspevok na zvýšenú splátku hypotéky síce rastie pomalšie, no stále ide o takmer 37-tisíc domácností. Priemerná výška dávky je okolo 90 eur mesačne.
Náklady na túto pomoc by mohli v roku 2026 dosiahnuť približne 44 miliónov eur a v roku 2027 až 55 miliónov eur. Skutočná suma však bude závisieť od vývoja úrokových sadzieb a záujmu domácností o túto formu pomoci.
Banky sú silné. NBS zatiaľ nezasahuje
Bankový sektor pritom vstupuje do roku 2026 v dobrej kondícii. Banky sú kapitálovo silné, ziskové a NBS zatiaľ nevidí dôvod sprísňovať pravidlá pre úverovanie. To však automaticky neznamená vyšší dopyt po hypotékach.
„Pre väčšinu domácností bude rozhodujúca ich aktuálna finančná situácia. Reálne mzdy spomalia svoj rast a zároveň vidíme zrýchľovanie cien nehnuteľností, čo komplikuje situáciu najmä mladým rodinám vstupujúcim na trh bývania po prvý raz,“ hovorí hlavný ekonóm ČSOB.
Ak by mal pomenovať jeden faktor, ktorý môže v roku 2026 najviac ohroziť schopnosť domácností splácať hypotéky, ukazuje na trh práce. Práve vývoj zamestnanosti a miezd bude podľa neho kľúčový pre finančnú stabilitu domácností v najbližšom období.
Rok udržiavania, nie zlepšovania
Z pohľadu bežných domácností bude rok 2026 skôr obdobím udržiavania stability než citeľného zlepšenia finančnej situácie. Vládna konsolidácia, vyššie odvody a dane, ale aj mierny nárast nezamestnanosti v niektorých regiónoch budú tlačiť na rozpočty domácností.
„Veľkej časti domácností sa finančná situácia v priebehu roka nezlepší. Skôr sa budú snažiť udržať aktuálnu úroveň, a to možno aj na úkor tvorby úspor,“ upozorňuje Gábriš. Inflácia podľa neho zostane relatívne vysoká najmä v prvej polovici roka, čo bude ďalej znižovať kúpyschopnosť.
Čo si z toho odniesť?
Rok 2026 nebude o prudkom raste ani o kríze. Bude o šetrení, pomalom raste a vysokej neistote. Štát bude musieť konsolidovať, domácnosti utiahnu opasky a firmy budú opatrné. Slovensko tak vstupuje do obdobia, kde bude rozhodovať nie jeden veľký problém, ale schopnosť zvládnuť viacero menších naraz.
