Hoci sa vláda odvoláva na potrebu konsolidácie, sociológ upozorňuje, že ide najmä o rýchle a ad hoc zásahy, nie o dlhodobé riešenia problémov sociálneho systému.
Slovensko v roku 2026 čakajú zásadné zmeny v oblasti podpory pre nezamestnaných. Vláda pripravuje opatrenia, ktoré zahŕňajú znižovanie dávok v nezamestnanosti, obmedzenie PN či zavedenie systému „práca namiesto dávok“. Niektorí odborníci tieto opatrenia spochybňujú. Zatiaľ čo niektorí hovoria o potrebe konsolidovať verejné financie a motivovaní ľudí k rýchlejšiemu návratu do práce, iní upozorňujú, že takéto zmeny môžu negatívne zasiahnuť najmä zraniteľné skupiny, ako sú starší ľudia, ženy po materskej dovolenke či ľudia žijúci v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou.
Aby sme lepšie pochopili možné dôsledky týchto opatrení, sociológ Ján Košč pre Refresher vysvetlil, aké dopady môžu mať pripravované opatrenia na pracovný trh a sociálny systém na Slovensku.
- Ako môže krátenie dávky v nezamestnanosti tlačiť ľudí do nevhodnej a zle platenej práce.
- Čo hrozí v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou.
- Ako môže znižovanie dávok narušiť dôveru ľudí v sociálny systém.
- Aké skupiny obyvateľstva môžu byť najviac ohrozené.
- Prečo Slovensko nedokáže účinne zabrániť obchádzaniu pravidiel.
Vláda podľa odborníka rieši problém nesprávnym spôsobom
Sociológ Ján Košč hovorí, že hoci vláda tvrdí, že plánované zmeny majú riešiť dlhodobé problémy sociálneho systému, podľa neho ide skôr o známe „slovenské riešenie“, ktoré sa opiera najmä o represívne kroky. Ako upozorňuje, „slovenskí politici dlhodobo uprednostňujú represiu pred prevenciou“, čo sa prejavuje aj teraz – krátením dávky v nezamestnanosti, rušením PN či zavádzaním práce namiesto dávok.
Ján Košč hovorí, že za týmito rozhodnutiami je aj tlak na konsolidáciu verejných financií, keďže škrtanie je rýchlejšie ako budovanie stabilného systému. Aj keď podľa neho existujú aj pozitívne úpravy, napríklad v oblasti sociálnych služieb či podpory prvého zamestnania, sú to skôr jednorazové čiastkové zásahy bez skutočnej systémovej zmeny.
Tento krok môže oslabiť ekonomiku
Znižovanie dávky v nezamestnanosti od štvrtého mesiaca môže podľa odborníkov vyvolať tlak na ľudí, aby prijímali akúkoľvek prácu – aj nevhodnú či veľmi zle platenú. Sociológ Ján Košč upozorňuje, že mnohí sa môžu dostať do existenčného stresu. „Budú doslova nútení zobrať akúkoľvek prácu, za akúkoľvek cenu,“ hovorí.
Takýto krok však podľa neho neprináša len problémy jednotlivcom, ale aj štátu. Nízko platená práca znamená nižšie dane, odvody a slabšiu spotrebu, čo môže oslabiť ekonomiku. Zároveň môže klesnúť počet záujemcov o rekvalifikáciu – ľudia už nebudú mať toľko času na školenia, ktoré by im pomohli nájsť kvalitnejšie pracovné miesto.
Ján Košč zároveň spochybňuje to, že systém „práca namiesto dávok“ zvýši motiváciu u dlhodobo nezamestnaných. V regiónoch, kde chýbajú pracovné príležitosti, alebo ide len o krátkodobé a nízko platené pozície, je podľa neho účinok takýchto opatrení „veľmi diskutabilný“.
Viac problémov než výhod?
Ján Košč sa domnieva, že navrhované opatrenia môžu v praxi priniesť skôr komplikácie. Podľa neho represívne prístupy len zriedka vedú k udržateľným výsledkom. Vysvetľuje, že krátenie dávky v nezamestnanosti alebo zrušenie PN nezvýši kvalitu dostupných pracovných miest. Skôr sa môže stať to, že ľudia s minimálnymi úsporami budú pod tlakom prijímať nevhodnú, nízko platenú či nestabilnú prácu.
„Ak niekomu od štvrtého mesiaca znížite dávku na úroveň, z ktorej sa nedá vyžiť, nájde si prácu rýchlejšie – ale otázkou je, akú,“ hovorí Košč. Podľa neho to v konečnom dôsledku môže negatívne ovplyvniť aj verejné financie, keďže nižšie mzdy znamenajú nižšie dane, nižšie odvody a nižšiu spotrebu.
Strata dôvery môže mať dlhodobé dôsledky
Znižovanie dávok môže výrazne narušiť dôveru ľudí v sociálny systém. Mnohí prepustení zamestnanci, najmä starší pracovníci či ženy – odpracovali desiatky rokov a pravidelne odvádzali odvody. Teraz však počujú, že napriek dlhodobo prebytkovému fondu nezamestnanosti im dávky skrátia. To v nich prirodzene vyvoláva pocit nespravodlivosti a zneisťuje aj tých, ktorí ešte stále pracujú.
„Ak ľudia cítia, že systém nehrá fér, prestávajú veriť, že má zmysel doň prispievať.“ A práve táto strata dôvery môže mať dlhodobé dôsledky. Kým v krajinách ako Dánsko dostáva nezamestnaný človek až 90 % svojho predchádzajúceho príjmu počas dvoch rokov, Slovensko ide opačným smerom. Aj preto je u nás výrazne nižšia ochota obyvateľov sociálny systém podporovať a vnímať ho ako spravodlivý.
Slovensko patrí medzi najmenej štedré krajiny v EÚ
V porovnaní s európskymi štandardmi je podpora pre nezamestnaných na Slovensku podpriemerná. Sociológ upozorňuje, že miera náhrady aj dĺžka vyplácania patria medzi najnižšie v EÚ. Kľúčové je aj to, že systém vôbec nezohľadňuje vek či dĺžku predchádzajúcej práce, čo je bežné v mnohých krajinách. „V zahraničí ľudia dostanú kvalitné rekvalifikácie aj podporu pri sociálnom kontakte. U nás nie,“ pripomína Ján Košč.
Nútené živnosti a nedostatočná efektívnosť inšpektorátov práce
Slovenský systém zatiaľ nedokáže efektívne zabrániť obchádzaniu pravidiel či fiktívnym pracovným pomerom. Sociológ Ján Košč upozorňuje, že problém je dlhodobý: „Na Slovensku sme túto oblasť zanedbávali a dnes čelíme najvyššej miere nútených živností v EÚ.“ Rovnako je podľa neho nedostatočná efektívnosť inšpektorátov práce, ktoré aj napriek niektorým dobrým výsledkom nedokážu vždy zabezpečiť ochranu zamestnancov a základnú spravodlivosť.
Aké riziká to so sebou prináša?
V regiónoch s vysokou nezamestnanosťou a slabou ekonomickou aktivitou hrozia podľa sociológa výrazné problémy. Rast chudoby priamo súvisí aj s nárastom kriminality a mnohí nezamestnaní, ktorí kedysi pracovali načierno, dnes prácu stratili a zostali bez základných príjmov. „Ľuďom jednoducho chýbajú peniaze na prežitie a represívne opatrenia tu nefungujú,“ upozorňuje sociológ.
Dlhodobým problémom sú tiež masívne odchody ľudí za prácou do zahraničia. Mnohé regióny sa vyľudňujú a ostávajú v nich žiť prevažne dôchodcovia. „V zahraničí žije 300 000 občanov Slovenska, z toho 200 000 tam pracuje. A na Slovensku vraj zamestnávateľom chýba 100 000 zamestnancov. Mne z toho vychádza, že niečo asi robíme zle,“ hovorí Ján Košč.
Krajina potrebuje hlbšiu zmenu
Nájsť jednoduché a rýchle riešenie je podľa odborníka prakticky nemožné, problémy dnešného sociálneho systému totiž vznikali celé desaťročia. Slovensko stavilo na lacnú pracovnú silu, nízke dane a presvedčenie, že všetko za nás vyrieši trh. Tento model však prestáva fungovať a krajina potrebuje hlbšiu a dlhodobú zmenu.
Odborník upozorňuje, že skutočná reforma sa nezaobíde bez širšej diskusie o budúcnosti krajiny. „Musíme si konečne povedať, kde chceme byť o 30 či 40 rokov a akú priemyselnú a hospodársku politiku chceme budovať,“ hovorí. Rovnako dôležité je jasne pomenovať, ako má vyzerať spravodlivý daňový aj sociálny systém.
Kým vláda nebude tieto problémy systematicky riešiť, budeme podľa sociológa iba udržiavať nefunkčný model a prijímať krátkodobé ad hoc opatrenia, ktoré neriešia podstatu problému.
Prečítaj si aj tieto články:
