Kým Hlas-SD ubránil štedré sociálne balíky a Smer-SD udržal kontrolu nad celkovým rámcom, SNS a skupina okolo Rudolfa Huliaka museli zo svojich radikálnych požiadaviek zľaviť.
Štátna pokladnica počíta v roku 2027 s príjmami na úrovni vyše 63 miliárd eur, no minúť plánuje takmer 71 miliárd eur. Výsledný deficit verejných financií sa tak ustáli na hodnote 4,94 percenta HDP, čo predstavuje takmer rovnakú úroveň schodku ako v roku 2023.
Rozsiahle úsporné balíčky sa v konečných číslach výraznejšie neprejavili, keďže uvoľnené zdroje pohltili pokračujúce sociálne programy a rastúce náklady na chod štátu.
Rozhodujúcu časť príjmov – bezmála 50 miliárd eur – plánuje ministerstvo financií vybrať na daniach a odvodoch, pričom sa spolieha na trojsadzbovú DPH aj spotrebné dane. Zvyšok príjmovej strany majú vykryť nedaňové položky, akými sú dividendy štátnych podnikov či odvody z hazardu.
Kam potečú miliardy eur
Ako uvádza STVR, najväčšiu záťaž pre verejné financie naďalej predstavuje sociálna sféra, kam poputuje rovných 20 miliárd eur na krytie dôchodkov a sociálnych dávok. Do zdravotníctva smeruje 11 miliárd eur, pričom gro sumy zhltne verejné zdravotné poistenie.
Do kapitoly financií vláda vyčlenila viac ako 9 a pol miliardy eur, z ktorých sa budú financovať aj legislatívne úpravy opatrovateľských príspevkov či 100 miliónov eur určených na Národný jadrový program. Školstvo, veda a výskum získajú vyše šesť miliárd eur a rezort dopravy a bývania niečo cez 4 miliardy.
Pri pohľade na jednotlivé ministerstvá si najväčší balík ukrojil rezort školstva (takmer 6 miliárd eur), nasledovaný ministerstvom práce (4,5 miliardy eur). Obrana bude hospodáriť s tromi miliardami, doprava s 2,8 miliardami a ministerstvo zdravotníctva má samostatne vyčlenených necelých 2,5 miliardy eur. Ministerstvo vnútra počíta s dvoma miliardami eur.
Súčasťou schválených výdavkov je aj štátna energopomoc vo výške 250 miliónov eur, ktorá má domácnosti ochrániť pred trhovými výkyvmi cien energií, či projekty zamerané na boj proti suchu.
Dlh narastie o 30 miliárd, varuje rozpočtová rada
Hospodárenie štátu sa okamžite stalo terčom kritiky Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Nezávislý orgán upozorňuje na nebezpečnú dynamiku zadlžovania – verejný dlh má počas aktuálneho volebného obdobia narásť o masívnych 30 miliárd eur. Podľa rozpočtovej rady sa Slovensko naposledy zadlžovalo porovnateľným tempom počas svetovej finančnej krízy v roku 2008.
Analytici zároveň vláde vyčítajú, že obchádza odporúčania medzinárodných inštitúcií, ako sú OECD a Rada EÚ. Tie Slovensku dlhodobo radia lepšie adresovať sociálnu pomoc a sústrediť sa na systémové, štrukturálne škrty namiesto plošného zvyšovania daní.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) kritiku odmieta a obhajuje deficit politickými prioritami: „My by sme vedeli dosiahnuť 3-percentný deficit, aby sme stabilizovali dlh. No a pozrite, čo by sme museli. Museli by sme zrušiť trináste dôchodky, zrušiť energopomoc, že by stúpli ceny tepla, energií. Zrušili by sme sociálne benefity, vlaky, obedy zadarmo, obedy sociálne, ostatné sociálne výdavky a zdvihli by sme DPH. To sú všetko recepty, ktoré počúvate z úst opozície.“
Pavelka: Vláda oklamala národ, peniaze leje do Dunaja
S vládnym pohľadom na rozpočet ostro nesúhlasí ekonóm a bývalý vysokoškolský pedagóg Ľuboš Pavelka. V rozhovore pre Refresher označil konsolidáciu za jednostrannú a neefektívnu. Podľa jeho slov sa šetrí výhradne na príjmovej stránke zvyšovaním daní, zatiaľ čo štátne výdavky zostávajú bez ráznych škrtov.
„Konsolidácia bola len na strane zvyšovania daní. Zníženie DPH na niektoré potraviny z 20 na 19 percent je absolútne nezmyselné, to nemá obdobu nikde vo svete. Cenu to neovplyvní, iba to zvýši marže obchodníkom. Pre štát to znamená stratu možno 200 miliónov eur, ktoré sme vyhodili do Dunaja,“ kritizuje Pavelka.
Ekonóm prirovnáva hospodárenie štátu k liatiu vody do deravého vedra. Namiesto zaplátania dier – teda napr. zefektívnenia platieb za zdravotnícke úkony – štát len neustále dolieva ďalšie financie na oddlžovanie nemocníc.
Zároveň upozorňuje na obrovské tieňové výdavky, ktoré podľa neho v rozpočte nie sú plne zahrnuté, ako napríklad výstavba megalomanských nemocníc z Plánu obnovy, ktoré sa nestihnú a štát ich bude musieť dofinancovať z vlastného, či výstavba nového jadrového bloku, ktorý môže produkovať drahú a nepredajnú elektrinu.
„Číslo 4,94 % HDP je absolútne marketingové, skutočný deficit môže byť 7,5 alebo 8 percent. Vláda oklamala celý národ,“ nešetrí kritikou Pavelka.
Adresnosť namiesto plošného rozdávania
Pavelka ostro kritizuje aj plošnú energopomoc či spôsob vyplácania rodinných prídavkov a daňových bonusov, z ktorých štát podľa neho masívne krváca. Poukazuje na model v Taliansku, kde sú sociálne dávky podmienené ročným zúčtovaním a prísnym testovaním príjmov, pričom bohatší rodičia musia neoprávnené dávky štátu vrátiť.
Kritike podrobil aj plošné 13. dôchodky. „Poznám ľudí v Nemecku s 3-tisícovými penziami, ktorí dostali zo Slovenska 13. dôchodok. Zadlžujeme sa bez akéhokoľvek rozmyslu a tie peniaze končia ako daňové príjmy v zahraničí,“ upozorňuje ekonóm na trhliny v systéme. Na strane príjmov naopak navrhuje napríklad radikálne viacnásobné zdanenie dlhodobo neobsadených bytov s nulovým odberom elektriny, čo je bežný nástroj v zahraničí.
Ostrú výhradu vzniesol aj voči odloženému zrušeniu transakčnej dane. Limit maximálne 40 eur na transakciu podľa neho zvýhodňuje obrovské korporácie a najtvrdšie dopadne na malých a stredných podnikateľov, ktorí nemajú možnosť optimalizovať náklady cez zahraničie.
Kto dosiahol svoje a kto musel ustúpiť?
Finálnej podobe rozpočtu predchádzali týždne vyjednávaní za zatvorenými dverami. Koaliční partneri napokon deklarovali jednotu, no pri delení zdrojov sa ukázalo jasné mocenské rozloženie síl.
Hlas-SD: Obrana sociálneho štandardu
Pre stranu Hlas-SD bolo kľúčové udržať sociálne sľuby, čo sa jej z veľkej časti podarilo, no narazila pri plánoch na podporu hospodárskeho rastu.
Čo presadili:
- Trináste dôchodky v plnej výške: Zostávajú zachované na zastropovanej sume 667,30 eura pre starobných dôchodcov (celkový výdavok predstavuje 916 miliónov eur).
- Navýšenie pre sociálnu oblasť: Rezort práce si medziročne polepšil o 443 miliónov eur, pričom jedna miliarda eur ide na príspevky na odkázanosť a 312 miliónov na mzdové ohodnotenie v sociálnych zariadeniach.
- Podpora rodín a matiek: Pracujúce matky so štyrmi a viacerými deťmi budú oslobodené od platenia dane z príjmu. Príspevok pri narodení dieťaťa (kočíkovné) stúpne z približne 830 eur na rovných 1 000 eur.
- Vyššie platy policajtov: Zabezpečili prostriedky na rast platov v Policajnom zbore v priemere o viac ako 250 eur.
- Investície do nemocníc: Zdravotníctvo získalo navyše 429 miliónov eur spolu so 694 miliónmi na kapitálové výdavky, ktoré pokryjú pokračujúcu výstavbu a modernizáciu nemocničných zariadení v Bratislave, Banskej Bystrici, Martine, Poprade, Prešove a Košiciach.
Čo neprešlo:
- Prorastové opatrenia: Žiadny z navrhovaných ekonomických stimulačných balíkov pre podnikateľské prostredie sa do vládneho návrhu nedostal.
- Ďalšie požiadavky na výdavky: Rezort financií dodatočné nároky Hlasu zmietol zo stola s argumentom, že by deficit katapultovali k neudržateľným 8 percentám HDP.
Rudolf Huliak a jeho krídlo
Skupina poslancov okolo Rudolfa Huliaka vstúpila do debaty s ambicióznymi návrhmi na radikálne zásahy do daňového systému, pri hlasovaní vo vláde však obišla naprázdno.
Čo presadili:
- Politická rétorika ochrany peňaženiek: Rudolf Huliak označil za úspech udržanie svojej „červenej čiary“, ktorou malo byť odmietnutie nových priamych daní zaťažujúcich bežných občanov a živobytie podnikateľov.
Čo neprešlo:
- Zrušenie vratiek DPH na služby: Neprešiel zámer zrušiť vratky DPH pri špecifických odvetviach (IT služby, reklama, právne poradenstvo) s prenesením povinnosti na konečného spotrebiteľa, od ktorého si huliakovci sľubovali prílev až 1,4 miliardy eur.
- Tvrdé zdanenie online hazardu: Návrh na uvalenie 40-percentnej sadzby na online kasína s očakávaným výnosom 100 miliónov eur a plošné zablokovanie 40-tisíc nelegálnych domén zostal mimo schváleného materiálu.
SNS: Ústupok pri transakčnej dani a peniaze pre kultúru
Slovenská národná strana na čele s Andrejom Dankom musela prehltnúť najväčší kompromis pri transakčnej dani, ktorej okamžité zrušenie žiadala.
Čo presadili:
- Vratky zo vstupného na kultúru: Do rozpočtu rezortu kultúry sa bude ročne vracať približne 5 miliónov eur vybraných z predaja lístkov na kultúrne podujatia.
- Prilepšenie pre najstarších seniorov: Presadili zavedenie garantovaného minimálneho dôchodku vo výške 700 eur pre seniorov starších ako 85 rokov.
Čo neprešlo:
- Okamžitý koniec transakčnej dane: SNS sa nepodarilo presadiť jej okamžité škrtnutie. Daň sa síce podľa politickej dohody má zrušiť, no až k 31. decembru 2027 prostredníctvom samostatnej legislatívnej úpravy. Šéf národniarov Andrej Danko označil výsledný rozpočet za „nutné zlo“, ktoré strana v záujme fungovania štátu a samospráv v parlamente podporí.
