Karolína Farská: Písali mi, že ma znásilnia, rozrežú alebo zabijú. Bolo to nebezpečné (Rozhovor)

Karolína Farská sa do pozornosti slovenskej spoločnosti dostala po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ako organizátorka zhromaždení pod hlavičkou hnutia Za slušné Slovensko. Po piatich rokoch sa netají skepsou zo súčasnej politickej situácie, ktorú sleduje z Prahy, kde finišuje štúdium medzinárodnej bezpečnosti.

Zaujímalo nás, ako a kam sa podľa nej pretransformovala nádej z námestí a aj to, ako ju psychicky poznačilo verejné pôsobenie v mladom veku. Neopomenuli sme ani tému stupňujúcej sa agresie voči novinárom, ktorú monitoruje ako koordinátorka programu Bezpečná žurnalistika.

Sama si v minulosti nevylúčila vstup do politiky. Blížia sa parlamentné voľby. Uvidíme ťa v nich na nejakej kandidátke?

Nie. Neprekvapím ťa novou bombastickou správou, že vstupujem do politickej strany. 

Nie je však práve teraz správny čas? Mnohí komentátori sa zhodujú, že pôjde o kľúčové voľby.Slovenská politika určite potrebuje „refresh“. Je vhodné, aby sa v politike angažovalo oveľa viac schopných aj mladých ľudí. Bez toho, aby boli v politike pracovití ľudia s hodnotovým nastavením, ktorí nechcú kradnúť ani unášať krajinu zo Západu, to jednoducho nepôjde. Momentálne však politika nie je miesto pre mňa. Cítim sa užitočnejšia niekde inde.

Dostala si ponuku od nejakých politických strán?

Do týchto volieb nie.

A do tých predošlých? 

Mala som viacero debát, ale nebudem nikoho menovať.

Tvoj bývalý kolega Juraj Šeliga vstúpil do projektu Andreja Kisku Za Ľudí. Prišla ponuka aj z tejto strany?Je to možné, no dnes je to už zbytočné komentovať. Dopadlo to, ako to dopadlo, a ja som rada, že som tam, kde som.

Aký je tvoj názor na jeho pôsobenie v politike?
Od jeho vstupu do politiky už ubehlo dosť času. V koalícii niekoľkokrát nevyužil možnosť zaujať jasné stanovisko voči chaosu, hlúposti, nekompetentnosti a sebeckým záujmom. 

Mnoho ľudí je oprávnene sklamaných, že práve Juraj ako človek, ktorý stál na námestiach a volal po spravodlivosti, zodpovednosti a kompetentnosti, sa uspokojil s pridávaním usmiatych fotiek na Facebook bez väčších výsledkov.

Snažila si sa mu tento pohľad predostrieť aj osobne?

Už dlhší čas nie sme v kontakte. Myslím si však, že moje názory pozná. Juraj niekde verejne tvrdil, že si píšeme, no nie je to pravda. Naposledy sme si vymenili pár správ, keď Igor Matovič v parlamente prirovnával novinárov k Hitlerovým poskokom.

Možno je pre neho jednoduchšie obklopovať sa ľuďmi, ktorí mu budú prikyvovať. Časté používanie formulácie, že mu nejaký kamarát povedal, aby neodchádzal a vytrval, mi však príde skôr trápne ako hrdinské.