Ministerstvo obrany od roku 2023 dohodlo nové nákupy výzbroje a výstroja pre vojakov za 1,8 miliardy eur, väčšinu za Roberta Kaliňáka, ukazuje analýza Investigatívneho centra Jána Kuciaka v spolupráci s Nadáciou Zastavme korupciu.
Za 2,5 roka tak minulo viac ako tretinu výdavkov investovaných do armády predošlými vládami za 12 rokov - 2010 až 2022. Tri z piatich najväčších zákaziek štvrtej vlády Roberta Fica smerujú do firiem napojených na českú zbrojársku rodinu Strnadovcov. Najväčšie stámiliónové zákazky sú pritom zadávané netransparentne bez tendrov ako strategické investície. Analýza nadväzuje na rovnakú, ktorú sme spracovali v januári 2023.
„Je to pološialenstvo, čo sa deje," kritizoval premiér Robert Fico zvyšovanie výdavkov na obranu.
Reagoval tak na prísľub prezidenta Petra Pellegriniho zvýšiť výdavky na obranu až na úroveň 3,5 percenta HDP a 1,5 percenta na takzvané duálne projekty.
Na samite NATO vo Walese v roku 2014 sa členské krajiny zaviazali naplniť cieľ investovať do obrany minimálne dve percentá svojho HDP. Slovensko splnilo záväzok voči NATO až v roku 2024. Hoci už v roku 2023 boli obranné výdavky prvýkrát naplánované na úrovni 2 % hrubého domáceho produktu, v skutočnosti sa minulo menej – iba 1,74 %.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte však minulý týždeň navrhol zvýšiť cieľ výdavkov na obranu na päť percent HDP: 3,5 percenta by malo byť určených na armádu a 1,5 percenta na širšie výdavky spojené s bezpečnosťou, napríklad na infraštruktúru, kyberbezpečnosť či budovanie zdravotných zariadení. Po Ruskej agresii na Ukrajine, ktorá trvá už viac ako tri roky, tajné služby opakovane upozorňujú na možnosť ruského útoku na niektorú z členských krajín NATO.
„Ak si niekto myslí, že skočíme z dvoch percent na päť zajtra, tak na to zabudnime," reagoval Fico. Priznal, že vyhnúť sa postupnému navyšovaniu výdavkov na obranu je prakticky nemožné. „Otázka je, koľko to má byť a ako to má vyzerať. Pre Slovensko je najpodstatnejšie to, že keď aj dôjde k zvýšeniu výdavkov na obranu, tak budeme ich chcieť používať na projekty duálneho určenia." Za tie projekty označil Fico napríklad výstavbu nemocnicu v Prešove, v Bratislave, či rekonštrukciu v Ružomberku.
Avšak zmluvy uzavreté počas pôsobenia štvrtej vlády Roberta Fica ukazujú iný smer, než aký prezentoval premiér. Podľa analýzy Investigatívneho centra Jána Kuciaka sa v roku 2024 pri celkových výdavkoch rezortu obrany vo výške 2,6 miliardy eur, dohodli na nákupy výzbroje a výstroja približne 1,8 miliardy. Niektoré sa budú splácať viac rokov.
Zároveň štát priebežne spláca staršie kontrakty vrátane 76 obrnených vozidiel z Fínska za 403 miliónov eur, minimálne 152 obrnených vozidiel CV90 zo Švédska za 1,68 miliardy eur a amerických stíhačiek F-16, ktorých celková cena presiahla päť miliárd eur.
Takto vysoké výdavky na výzbroj a výstroj pritom nie sú v súlade s verejnými vyhláseniami Roberta Fica, podľa ktorých sa mali investície v obrane orientovať najmä na tzv. duálne projekty, a nie priamo na zbrojenie.
„Súčasná úroveň výdavkov nepostačuje, pretože v slovenských ozbrojených silách sa nakopil obrovský investičný dlh za posledné dekády podfinancovania, nehovoriac o omnoho horšom bezpečnostnom prostredí v súčasnosti,” komentoval pre ICJK bezpečnostný analytik Matúš Halás.
V Investigatívnom centre Jána Kuciaka sme spolu s nadáciou Zastavme korupciu analyzovali 187 zmlúv, ktoré ministerstvo obrany alebo jeho podriadené organizácie uzavreli od roku 2023 so sumou nad 50-tisíc eur na nákup výzbroje a výstroja. Nadväzujeme tým na našu predošlú analýzu nákupov v rokoch 2010 a 2022. Prečítajte si podrobnú metododológiu, ako sme analyzovali nákupy.
Ministerstvo obrany na otázky o nákupoch neodpovedalo.
Aká je obranyschopnosť Slovenska?
Štandardná výzbroj pechoty sú najmä útočné pušky a služobné pištole. „Jedná sa o primárne osobné zbrane jednotlivca v dvoch kalibroch 7,62mm typu Sa vz58 a 5,56mm reprezentované typmi M4, HK416 a Bren2. Sekundárne zbrane sú používané v dvoch kalibroch 9mm Makarov (Pi vz82) a 9mm Luger (rôzne modely Glock a CZ),” povedal pre ICJK hovorca ozbrojených síl Štefan Zemanovič.
Od roku 2023 sme nezaznamenali ani jeden nákup ručných zbraní alebo ich častí nad 50-tisíc eur. Na porovnanie, v predchádzajúcej analýze za roky 2010 až 2022, sme identifikovali sedem zákaziek na ručné zbrane v celkovej hodnote takmer šesť miliónov eur.
Od roku 2023 smerovali najväčšie výdavky na obranu spomedzi výzbroje a výstroje do ťažkej techniky, letectva či radarovej techniky.
Aký to má vplyv na obranyschopnosť Slovenska? Podľa hovorcu Ozbrojených síl Štefana Zemanoviča aktuálnu schopnosť Slovenska brániť vlastné územie v prípade vojenského konfliktu nie je možné priamo komentovať, pretože plány použitia Slovenska a spojenecké reakčné plány sú utajené.
Súhlasí s tým aj bezpečnostný analytik Matúš Halás. Komentuje však, že schopnosť Slovenska plniť zmluvné záväzky v NATO a prísť spojencom na pomoc v prípade potreby sú veľmi obmedzené.
„Slovensko nemá ani materiálne, ani personálne zdroje na účinnú pomoc. Bohužiaľ, nie sme v tomto výnimka. Doteraz sa od nás očakávalo poskytnúť v prípade potreby na spoločnú obranu jednu ťažkú mechanizovanú brigádu. Tento cieľ sme nikdy neboli schopní naplniť,” povedal Halás a dodal, že nové ciele plynúce z obranných plánov Aliancie očakávajú ešte omnoho viac.
Najväčšie nákupy sú netransparentné
Strategické investície v oblasti obrany často podliehajú výnimke zo zákona o verejnom obstarávaní. V praxi to znamená, že zmluvy za stovky miliónov eur môžu byť uzatvárané priamo, bez súťaže a verejnej kontroly.
Vláda za obdobie od roku 2023 schválila štyri strategické investície na nákup výzbroje.
Slovensko na základe uznesenia vlády z apríla roku 2022 darovalo Ukrajine protivzdušný systém S-300, vrátane náhradných dielov a munície. Jeho zostatková hodnota bola bezmála 69 miliónov eur. Po tom, čo sa v apríli tohto roka z nášho územia stiahla talianská protivzdušná jednotka, podľa Najvyššieho kontrolného úradu Slovensko nedisponovalo v roku 2024 žiadnym vlastným systémom protivzdušnej ochrany. Preto sa rezort obrany rozhodol zaobstarať nový izraelský systém Barak za vyše 559 miliónov eur. Podľa informácií Denníka N by muníciu do týchto systémov mala vyrábať spoločnosť VOP Nováky, ktorá patrí do holdingu CSG českého zbrojára Michala Strnada.
Protivzdušný systém Barak je druhou najväčšou položkou na nákupnom zozname ministerstva obrany za rok 2024. Predbehla ho len strategická zákazka na 1307 nákladných vozidiel N3G v hodnote vyše 700 miliónov eur, ktorá sa pripojil k nákupu Tatrier českým ministerstvom. Tatru ovláda český zbrojár Michal Strnad.
V máji Michala Strnada Bloomberg označil za najbohatšieho Čecha, keď s majetkom 17,1 miliardy dolárov.
Podľa zistení ICJK a Seznam Zpráv figuruje v akcionárskej štruktúre Tatry česká firma Quantum Private Equity napojená na podnikateľa Viktora Jelínka, ktorý má prepojenie na rodinu obžalovaného oligarchu Norberta Bödöra, ktorý sa stretáva na úrade vlády s premiérom Robertom Ficom.
Rovnaký akcionár má zároveň väzbu aj na ministra Kaliňáka. Spoločnosť navyše poskytla pôžičku 1,5 milióna eur nórskej firme bývalého smeráka Viktora Stromčeka.
Tretím najvýznamnejším nákupom za sledované obdobie je objednávka 12 vrtuľníkov Black Hawk – o jeden viac, než sa pôvodne avizovalo. Po armádnych nákladiakoch za 700 miliónov od Tatry zo skupiny Michala Strnada ide o ďalšiu veľkú zákazku, ktorú rodina Strnadovcov získala bez verejného obstarávania.
Firma ACE Aeronautics, ktorá uzavrela s ministerstvom štvrťmiliardovú zmluvu, patrí do holdingu Helicopter Alliance, kde je spoločníkom zbrojár Jaroslav Strnad, Michalov otec. Ako sme zistili v čase uzatvárania obchodu za takmer štvrť miliardy eur mala firma mnohomiliónové pôžičky. Milióny dlžila aj spoločnosti Viktora Jelínka Quantic Private Wealth Management z Dubaja.
Slovensko by malo mať po dodaní zákazky celkovo 24 viacúčelových vrtuľníkov, čo zodpovedá dvom letkám. Od roku 2025 bude k dispozícii 11 kusov.
Vláda v roku 2024 zaradila medzi strategické investície aj obmenu dopravného letectva. Minister obrany Robert Kaliňák potvrdil nákup troch stredných dopravných lietadiel s opciou na štvrtý kus. Po ich dodaní by slovenské ozbrojené sily mali mať päť dopravných lietadiel, s možnosťou rozšírenia na šesť.
Prečítaj si aj tieto články:
