Weby sankcionovaných ruských médií sú stále dostupné v EÚ, najviac na Slovensku, uvádza správa ISD.
Webové stránky sankcionovaných ruských médií sú stále prístupné v mnohých krajinách EÚ. Vyplýva to z prieskumu britského Inštitútu pre strategický dialóg (ISD), ktorý zverejnil vo svojej správe vo štvrtok. V rámci šiestich skúmaných členských štátov sa Slovensko umiestnilo na konci rebríčka. V našej krajine sú totiž dostupné stránky všetkých sankcionovaných ruských médií.
Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uvalila EÚ sankcie na 27 ruských mediálnych skupín, zrušila im vysielacie licencie a zakázala ich pôsobenie na svojom území. Toto opatrenie sa dotýka aj webových stránok médií, ktoré podľa EÚ šíria dezinformácie a propagandu. Na sankčnom zozname sú médiá, ako RT, Rossija 1, Pervyj kanal a mediálna organizácia Sputnik.
Členské štáty EÚ nesú zodpovednosť za blokovanie prístupu k týmto stránkam cez miestnych poskytovateľov internetu. Aj po viac ako troch rokoch sú však tieto stránky v niektorých krajinách stále dostupné.
„Ruské štátne médiá majú aj naďalej silnú prítomnosť v online priestore a predstavujú veľkú výzvu pre demokraciu na Západe,“ uvádza think tank. Podľa správy inštitútu sú obmedzenia zo strany poskytovateľov internetu neúčinné.
Sme na tom najhoršie
ISD kritizoval Európsku komisiu za to, že neposkytla členským štátom ani internetovým poskytovateľom konkrétne usmernenia. ISD zistil, že 27 sankcionovaných médií prevádzkuje až 58 webstránok.
Keďže všetky sankcionované webové adresy boli na Slovensku dostupné, naša krajina dosiahla v oblasti vynucovania zákazu najhoršie výsledky. Lepšie na tom bolo Poľsko s 50 dostupnými adresami. Najlepšie hodnotenie mali Nemecko a Francúzsko.
Problém s vynútením zákazu na Slovensku je spôsobený nedostatočnou politickou vôľou. Think tank pripomenul, že Národný bezpečnostný úrad SR v marci 2022 zablokoval niekoľko proruských webstránok, ale obmedzenie bolo dočasné a vypršalo v októbri 2022, keďže parlament neprijal potrebné legislatívne opatrenia.
„Prípad Slovenska poukazuje na nesúlad medzi sankčným režimom EÚ a jeho uplatňovaním členskými štátmi, ktorých právne systémy nie sú prispôsobené na to, aby reagovali na hybridné hrozby,“ stojí v správe ISD.
ISD realizoval prieskum v Nemecku, Francúzsku, Taliansku, Poľsku, ČR a SR, pričom využil internetové pripojenie od troch najväčších miestnych poskytovateľov.
