Prečo peniaze nevracali a aké dôsledky môžu mať kauzy tzv. haciend pre Slovensko?
Ako je možné, že projekty, ktoré podľa zistení nespĺňali základné podmienky, získali státisíce eur z eurofondov a peniaze im napriek tomu tiekli ďalej? Kauza tzv. haciend financovaných z európskych zdrojov, ktorú v posledných dňoch znovu otvoril prípad penziónu Malanta v Nitrianskych Hrnčiarovciach, vyvoláva otázky o tom, kde zlyhal systém kontroly a kto za to nesie zodpovednosť.
Český europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorý sa dlhodobo venuje kontrole čerpania eurofondov a viedol aj kontrolnú misiu Európskeho parlamentu na Slovensku, pre Refresher vysvetlil, ako má kontrola eurofondov fungovať, prečo v prípade haciend zlyhala, kto mohol zasiahnuť skôr a aké dôsledky môže mať táto kauza pre Slovensko do budúcnosti.
- Ako funguje kontrola eurofondov a prečo pri projektoch tzv. haciend zlyhala.
- Prečo problém nedokázali odhaliť úradníci a akú úlohu zohrali whistlebloweri.
- Kto mal na Slovensku zasiahnuť.
- Čo hrozí Slovensku, ak sa podvody s eurofondmi potvrdia.
- Prečo môže účet zaplatiť až ďalšia vláda .
Ako funguje kontrola eurofondov
„Existujú tri stupne kontroly eurofondov,“ vysvetľuje Tomáš Zdechovský: „Na národnej úrovni si členský štát Európskej únie zadáva kontrolu u nezávislých audítorských spoločností. Väčšinou ide o štyri veľké globálne firmy, ktoré pracujú podľa presne stanovených pravidiel a metodík.“
Úlohou auditu je preveriť, či projekt splnil formálne a technické podmienky, dodržal zmluvné záväzky a použil peniaze na deklarovaný účel. V prípade tzv. haciend však podľa europoslanca nejde o zlyhanie samotného auditu, ale o vážnejší systémový problém.
„Na tieto prípady sa neprišlo cez bežnú kontrolu, ale inými cestami – cez médiá, whistleblowerov a následné trestné oznámenia. Preto sa celý problém dostáva do trestnoprávnej roviny,“ zdôrazňuje.
Inými slovami, mechanizmus, ktorý mal nezrovnalosti odhaliť automaticky, zlyhal a začal fungovať až v momente, keď sa naň upriamila verejná pozornosť.
Kde systém zlyháva najviac
Podľa Zdechovského dochádza k najväčšiemu zlyhaniu v momente, keď dotačné agentúry ovládnu záujmové skupiny.
„Najväčší problém nastáva tam, kde mafiánske štruktúry ovládnu agentúru, ktorá rozdeľuje európske peniaze. Dosadia si vlastných ľudí do hodnotiacich komisií a systém prestane byť transparentný,“ hovorí.
V takomto prostredí je podľa neho možné spätne dopĺňať dokumenty či manipulovať s projektmi. „Je veľmi nepravdepodobné, že by vo viac ako šesťdesiatich prípadoch hodnotitelia jednoducho urobili rovnakú chybu,“ dodáva.
Peniaze nevracali, aj keď kontrolóri upozorňovali na problém
Jedným z najzávažnejších momentov kauzy je fakt, že kontrolné orgány už v minulosti upozorňovali na porušenia podmienok. „Kontrolóri dospeli k záveru, že sa v niektorých zariadeniach reálne nikto neubytováva a že dotácie majú byť vrátené,“ opisuje Zdechovský.
Napriek týmto zisteniam však peniaze nevrátili. „Predstavitelia Slovenska odmietli konať a odmietli peniaze vrátiť. To je pre nás z pohľadu ochrany európskych financií nepochopiteľné,“ konštatuje.
Rozhodnutie o zastavení platieb alebo o vrátení peňazí je totiž politickým rozhodnutím, ktoré musí prísť z úrovne vlády alebo príslušného ministerstva.
Prečo problém neodhalili skôr?
Podľa Tomáša Zdechovského zohrala pri odhaľovaní kauzy kombinácia politických aj systémových faktorov. „Keď máte jednofarebnú vládu a do systému je zapojených veľa ľudí, interné kontrolné mechanizmy jednoducho nefungujú. Veci sa dajú zamiesť pod koberec,“ hovorí.
Kľúčovú úlohu pri odhalení nezrovnalostí podľa neho zohrali whistlebloweri, ktorí upozornili na problém zvnútra systému. Bez ich podnetov by sa podľa europoslanca na viaceré projekty možno nikdy neprišlo. Zdechovský zároveň poukazuje na to, že prvé vážne podozrenia sa objavili už okolo roku 2018, keď existovali aj kontrolné závery upozorňujúce na porušenie dotačných podmienok.
Tieto zistenia sa však podľa jeho slov nepretavili do rýchleho vyšetrovania. V kombinácii s ďalšími veľkými kauzami, ktoré v tom období zamestnávali štát, sa problém odsúval. „Ak kontrola funguje len formálne, podobné kauzy sa neodhalia okamžite, ale až s veľkým časovým odstupom,“ dodáva.
Kto mohol zasiahnuť
Zodpovednosť za riešenie situácie podľa Zdechovského nesie predovšetkým minister pôdohospodárstva: „Na Slovensku mohol zasiahnuť minister pôdohospodárstva. Mal dať vec prešetriť a spolupracovať s políciou,“ uvádza.
Europoslanec pripomína, že problémy objavili v roku 2018, keď rezort pôdohospodárstva viedla Gabriela Matečná. Podľa jeho slov vtedy existovali interné informácie aj kontrolné závery poukazujúce na nezrovnalosti pri niektorých projektoch, no nikto ich vtedy reálne neriešil.
Problém s eurofondmi sa prehĺbil a stal sa preto predmetom vyšetrovania až po rokoch.
Aké dôsledky môžu hroziť Slovensku
Podľa europoslanca Tomáša Zdechovského nejde len o jednorazové vrátenie peňazí. „V budúcnosti môže dôjsť k tomu, že Slovensku nebudú schvaľované nové programy alebo sa ich schvaľovanie výrazne oneskorí,“ upozorňuje.
Európska únia podľa neho nebude tolerovať stav, v ktorom členský štát nedokáže zabezpečiť ochranu verejných financií. Ako príklad uvádza Maďarsko, ktorému Európska komisia pre dlhodobé problémy s právnym štátom a kontrolou financií pozastavila alebo zablokovala časť eurofondov.
„Nikto nedostane bianko šek len preto, že je členom Európskej únie,“ dodáva Zdechovský. Podľa neho môže podobný scenár hroziť aj iným krajinám, ak nebudú schopné preukázať, že európske peniaze vedia chrániť a kontrolovať.
Čo je riešením do budúcnosti
Tomáš Zdechovský hovorí, že základným riešením je plná transparentnosť štátnej správy. „Ide o verejné peniaze a tie musia byť pod verejnou kontrolou – médií, verejnosti aj nezávislých inštitúcií,“ uzatvára.
Prísnejší dohľad zo strany Európskej únie je podľa neho až poslednou možnosťou. Skutočná zodpovednosť za to, aby sa podobné kauzy neopakovali, leží predovšetkým na národnej úrovni.
Vyšetrovanie na európskej úrovni a možné finančné dôsledky
Všetky podozrivé prípady podľa europoslanca Tomáša Zdechovského poslali Európskej prokuratúre, ktorá má právomoc vyšetrovať podvody poškodzujúce finančné záujmy Európskej únie. Do procesu je zapojený aj Európsky úrad pre boj proti podvodom.
„Zhromažďujú sa dôkazy z rôznych zdrojov – výpovede svedkov, verejné dokumenty, zmluvy či analýzy. Tento proces zvyčajne trvá približne rok,“ vysvetľuje Zdechovský. Prvé závery vyšetrovania podľa neho možno očakávať v priebehu júna až júla.
Ak OLAF alebo Európska prokuratúra potvrdia, že došlo k podvodu, nasleduje jasne daný postup. „Európska únia bude požadovať vrátenie peňazí vrátane úrokov,“ hovorí europoslanec. V prípade, že by Slovensko peniaze nevrátilo, suma sa automaticky odpočíta od budúcich eurofondov, ktoré má krajina dostať.
Politický kalkul a odklad zodpovednosti
Europoslanec upozorňuje, že existuje podozrenie, že súčasná vláda s týmto mechanizmom vedome počíta. Nečinnosť štátu môže podľa neho súvisieť s tým, že aktuálna vláda nechce niesť finančné dôsledky a presúva zodpovednosť na vládu, ktorá nastúpi po voľbách.
V praxi by to znamenalo, že finančné dôsledky by neznášala súčasná vláda, ale až tá, ktorá nastúpi po voľbách. „Ak to členský štát neurobí sám, Európska únia si peniaze jednoducho vezme späť tým, že ich odpočíta z ďalších platieb,“ vysvetľuje.
Podľa europoslanca aj preto slovenskí predstavitelia doteraz neprišli s jasným vysvetlením ani konkrétnym riešením celej kauzy, hoci riziko finančných dôsledkov pre krajinu naďalej narastá.
