Ministerstvo školstva reagovalo, že s cieľom udržania mladých na Slovensku realizuje kroky ako implementácia nového zákona o vysokých školách či investovanie do infraštruktúry vysokých škôl a internátov.
Slovensko zlyháva v identifikovaní, vzdelávaní i lákaní najinteligentnejších a najvzdelanejších ľudí. Skonštatoval to Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) na sociálnej sieti. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR deklarovalo, že realizuje viacero krokov, aby mladí ľudia ostávali študovať na Slovensku.
Ako poukázal INESS, podiel žiakov, ktorí dosahujú najvyššie úrovne gramotnosti, je na Slovensku podľa výsledkov medzinárodného testovania PISA výrazne nižší než v iných krajinách. „Napríklad v čitateľskej gramotnosti tvoria u nás tri percentá žiakov, zatiaľ čo priemer OECD je sedem, v Česku osem a v Estónsku 11 percent,“ priblížil analytik inštitútu Róbert Chovanculiak.
PISA testovanie sa realizuje na 15-ročných žiakoch, ktorí končia základnú školu a nastupujú na strednú. „O štyri roky z tohto už aj tak nízkeho podielu talentovaných žiakov približne 20 percent maturantov odíde študovať do zahraničia. A opäť, odchádzajú predovšetkým tí najšikovnejší, s najlepšími výsledkami,“ doplnil analytik.
Podiel Slovákov, ktorí dosahujú najvyššie úrovne gramotnosti, je len 3,1 percenta
Podotkol, že tento hromadný exodus ľudského kapitálu prebieha minimálne posledných pätnásť rokov. Ako uviedol, ešte v roku 2001 študovalo v zahraničí okolo 6 000 slovenských študentov, o desať rokov neskôr to bolo už 20 000 až 25 000 a na tejto úrovni sa SR drží do súčasnosti.
„Slovensko je jedinou krajinou z V4 s Rakúskom, ktorá má dlhodobo negatívne saldo vysokoškolských študentov. Každý rok odíde do zahraničia približne 20 000 najlepších maturantov, z ktorých sa vráti tretina až 40 percent,“ upozornil.
Táto chronická atrofia ľudského kapitálu sa podľa Chovanculiaka už v súčasnosti prejavuje aj vo výsledkoch dospelej populácie. V tejto súvislosti poukázal na dáta Medzinárodného hodnotenia kľúčových kompetencií dospelých. „Podiel Slovákov, ktorí dosahujú najvyššie úrovne gramotnosti, je len 3,1 percenta. Priemer OECD je pritom 11,7 percenta, v Česku takmer desať a v Estónsku až 19 percent,“ dodal analytik.
MŠVVaM reagovalo, že s cieľom udržania mladých na Slovensku realizuje kroky ako implementácia nového zákona o vysokých školách či investovanie do infraštruktúry vysokých škôl a internátov. Spomenulo tiež talentové štipendiá pre najlepších študentov a štipendiá pre nedostatkové odbory, ako aj ďalšie systematické kroky.
