Pracuješ na živnosť pre jedného šéfa? Pozri sa, či ti hrozí pokuta.
Každý mesiac vystavíš faktúru, no o tvojej práci rozhoduje šéf. Prideľuje ti úlohy, priebežne určuje, ako ich máš vykonávať, a voči zákazníkom vystupuješ ako súčasť firmy. Živnostenské oprávnenie síce máš, samostatnosť pri práci však takmer žiadnu. Práve takáto situácia môže signalizovať švarcsystém, pri ktorom pokuta nehrozí iba firme.
Nie každá dlhodobá spolupráca s firmou je však nelegálna. Hranicu neurčuje názov zmluvy ani samotné vystavovanie faktúr. Podstatné je, ako spolupráca skutočne funguje.
Môžeš mať jedného klienta a stále ide o živnosť
Zákonná definícia závislej práce zahŕňa najmä vzťah nadriadenosti a podriadenosti, osobný výkon práce, výkon podľa pokynov zamestnávateľa, a v jeho mene. Zákon ustanovuje, že závislá práca sa musí vykonávať výlučne v pracovnoprávnom vzťahu.
Príklad na práci grafičky: Ak si s klientom dohodne vizuálnu identitu, cenu a termín, no prácu si organizuje samostatne, môže ísť o bežnú podnikateľskú zákazku. Ak však grafička prácu vykonáva osobne, v mene firmy, podľa jej priebežných pokynov a v podriadenom postavení, môže ísť o závislú prácu – aj keď za ňu vystavuje faktúry.
Rozhoduje teda skutočný spôsob práce, nie názov zmluvy. Samotná dlhodobá spolupráca ani požiadavky klienta na výsledok ešte švarcsystém neznamenajú. Podstatné je, či vystupuješ ako samostatný podnikateľ, alebo pracuješ v postavení zamestnanca.
Jediný klient automaticky neznamená švarcsystém. Zákon neurčuje minimálny počet odberateľov. Rovnako ťa pred posúdením konkrétnej spolupráce ako závislej práce neochráni to, že popri nej občas fakturuješ niekomu ďalšiemu. Ani firemný notebook, hodinová odmena či práca v priestoroch klienta samy osebe nerozhodnú. Dôležitý je celkový spôsob fungovania.
