Vysvetľujeme, kedy by zamestnávateľ porušoval vaše práva.
Kamery na pracovisku už dávno nie sú výnimkou, ale štandardom. Mnohé firmy ich využívajú na ochranu majetku či bezpečnosť. Menej sa však hovorí o tom, že každé takéto sledovanie predstavuje zásah do súkromia zamestnanca – a ten má svoje presné zákonné hranice.
Samotné kamery problém nie sú. Problém nastáva vtedy, keď sa z kontroly stane neprimerané sledovanie. Kedy je monitorovanie zamestnancov ešte legálne a kedy už ide o porušenie práv?
Môže zamestnávateľ sledovať zamestnancov kamerami?
Áno, ale len za prísnych podmienok.
Zamestnávateľ môže používať kamery, ak má na to vážny a legitímny dôvod. Typicky ide o:
- ochranu majetku (napr. pred krádežami),
- bezpečnosť zamestnancov,
- ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov,
- kontrolu plnenia pracovných povinností.
Základnou podmienkou však je, že monitoring musí byť:
- primeraný,
- nevyhnutný,
- a nesmie zasahovať do súkromia viac, než je potrebné.
Príklady z praxe:
Kamera v sklade alebo pri pokladni môže byť odôvodnená.
Naopak, kamera neustále snímajúca pracovnú obrazovku zamestnanca predstavuje neprimeraný zásah.
Dôležitá je taktiež doba uchovávania záznamov. Tá by mala byť čo najkratšia – v praxi sa pri ochrane majetku často uvádza približne 15 dní, po ktorých majú byť záznamy vymazané, pokiaľ nie sú potrebné na riešenie incidentu.
Kde sú kamery zakázané?
Existujú miesta, kde je monitorovanie absolútne neprípustné:
- toalety,
- sprchy,
- šatne,
- priestory určené na oddych a stravovanie.
V týchto prípadoch má ochrana súkromia zamestnanca prednosť.
Čo kamery so zvukovým záznamom?
Používanie kamier so zvukom patrí medzi najcitlivejšie formy monitorovania.
Vo väčšine prípadov je nelegálne, najmä ak:
- zamestnanci nie sú o nahrávaní informovaní,
- neexistuje mimoriadne závažný dôvod.
Takým dôvodom môže byť napríklad ochrana vysoko rizikového pracoviska (napr. pokladňa s hrozbou prepadnutia). Aj vtedy však musí byť zásah dôkladne odôvodnený.
Skryté nahrávanie rozhovorov môže predstavovať nielen porušenie pracovného práva, ale aj zásah do osobnostných práv či dokonca trestnoprávny problém.
Súvis s GDPR
Kamerový systém znamená spracovanie osobných údajov, a preto sa naň vzťahuje GDPR.
Zamestnávateľ musí splniť viacero povinností:
Informovanie zamestnancov
- monitorovanie nemôže byť skryté,
- zamestnanec musí vedieť, že je snímaný.
Právny základ
- najčastejšie ide o tzv. oprávnený záujem zamestnávateľa na ochrane majetku, bezpečnosti pri práci či kontrolu plnenia povinností zamestnancami.
Minimalizácia zásahu
- monitorovať len nevyhnutné priestory,
- neuchovávať záznamy dlhšie, než je potrebné.
Bezpečnosť údajov
- záznamy musia byť chránené pred zneužitím,
- prístup k nim má len oprávnená osoba.
Aké práva má zamestnanec?
Zamestnanec nie je bez ochrany. Má právo:
- byť informovaný o monitorovaní,
- vedieť účel a dobu uchovávania záznamov,
- požiadať o prístup k svojim údajom, resp. záznamom,
- namietať proti spracovaniu,
- podať sťažnosť (napr. na Úrad na ochranu osobných údajov alebo Inšpektorát práce),
domáhať sa ochrany aj súdnou cestou.
Ak existuje podozrenie na nelegálne sledovanie, obrana je možná a opodstatnená.
Kedy je monitoring kamerami za hranicou?
Monitoring prekračuje zákonné hranice vtedy, keď:
- je neprimeraný (napr. sústavne sleduje každý pohyb zamestnanca),
- nie je transparentný (zamestnanec nie je riadne informovaný o rozsahu, spôsobe či dobe monitorovania),
- zasahuje do súkromia viac, než je nevyhnutné,
- slúži skôr na kontrolu osoby než ochranu legitímnych záujmov.
