Európske inštitúcie aj bezpečnostní analytici upozorňujú na rastúce riziko rozsiahlych výpadkov elektriny či útokov na kľúčovú infraštruktúru štátu.
Výpadok kľúčových rozvodov sa môže udiať rýchlo – či už pre fyzický útok na stanice, masívny zásah hekerov alebo reťazové preťaženie siete. Že nejde o sci-fi, ukázal minuloročný kolaps v Španielsku a Portugalsku, kde tma ochromila dopravu aj bankové terminály.
Hoci oficiálne európske odporúčania radia domácnostiam zvládnuť aspoň 72 hodín, bezpečnostný expert Josef Kraus z Masarykovej univerzity pre tnlive.sk upozornil, že pri vážnom zlyhaní sa štátny aparát nerozbehne okamžite. Domácnosti by preto mali cieliť na dvojtýždňovú samostatnosť, inak riskujú núdzu v momente, keď systém prestane poskytovať základné služby.
Dohodnuté pravidlá predídu počiatočnému chaosu
Najväčším rizikom úvodných hodín po výpadku nie je nedostatok jedla, ale dezorientácia. Podľa krízového špecialistu Braňa Tichého je nevyhnutné, aby rodina disponovala vopred dohodnutým postupom. To znamená presne vedieť, kam ísť, kde sa stretnúť po vypnutí mobilných sietí a za akých okolností zostať v byte alebo odísť na bezpečnejšie miesto. Jasný plán eliminuje skratové správanie v čase, keď už nebude fungovať bežné telefonické spojenie ani navigácia.
Základom je voda a jednoduché kalórie
Núdzové zásoby nemá zmysel zháňať v nákupnej horúčke na poslednú chvíľu; odborníci radia budovať ich postupne v priebehu týždňov. Pozornosť treba rozdeliť medzi tri veci: tekutiny, trvanlivé potraviny a núdzové svetlo či batérie. Štvorčlenná domácnosť na dva týždne spotrebuje predovšetkým vyše 100 litrov pitnej vody.
Čo sa týka stravy, najefektívnejšie funguje kombinácia surovín s dlhou trvanlivosťou (cestoviny, strukoviny, koreňová zelenina, zemiaky) doplnená o hotové konzervy a cereálie, ktoré nevyžadujú ohrev ani varenie.
