Slovenskí reprezentanti mieria do kľúčových bojov o štvrťfinále.
Hoci do tímu neprišli najväčšie hviezdy zo zámoria, herný prejav slovenských hráčov vzbudzuje u fanúšikov optimizmus. O šanciach Slovenska, kľúčových zápasoch, slabinách aj medailových ambíciách sme sa porozprávali s bývalým reprezentantom Borisom Valábikom.
Valábik patrí medzi známe mená slovenského hokeja. Svoju kariéru začal v domácej súťaži, no medzinárodnú pozornosť získal najmä pôsobením v NHL, kde obliekal dres tímu Atlanta Thrashers. Po ukončení aktívnej kariéry komentuje zápasy.
Zápas, ktorý rozhodne?
Podľa Valábika je doterajší priaznivý úvod turnaja výsledkom o niečo ľahšieho žrebu. Úroveň hráčov preveria až záverečné zápasy v skupine. Myslí si, že tento tím hrá oveľa lepšie, ako hral v príprave, a bez ohľadu na to, že fandí našim, tipuje za favorita Slovensko: „Tým najdôležitejším odrazovým mostíkom do štvrťfinále však bude práve duel s Dánskom. Ak sme si stanovili cieľ štvrťfinále, v zápase proti Dánom budeme vedieť, či sme k nemu blízko alebo ďaleko. Bude to dlhý a náročný zápas,“ tvrdí bývalý reprezentant.
Chýbajú nám hviezdy z NHL?
Absencia mien ako Juraj Slafkovský, Erik Černák či Šimon Nemec je pre krajinu s úzkou hráčskou základňou vždy citeľná. Boris Valábik však upozorňuje, že ani príchod hviezdnych obrancov zo zámoria by neodstránil náš najväčší herný problém: „Erik Černák alebo Martin Fehérváry sú absolútna špička obrancov v NHL a pomohli by nám. No nezmenilo by to to, že by sme aj tak mali problém dávať góly. Jediný, kto by s týmto problémom vedel pomôcť, je Juraj Slafkovský, ktorý má za sebou skvelú sezónu a pomohol nám už na olympiáde.“
Kto sú noví lídri?
Na otázku, bez ktorých troch kľúčových hráčov by bol postup ohrozený, Valábik odmieta ukázať prstom. Sila tohto výberu podľa neho nespočíva v jednotlivcoch, ale v obrovskej súdržnosti a chémii v šatni: „Cítim tam skvelú kabínu, ktorá funguje a neskupinkuje sa. Nikto nerieši, či by mal hrať viac alebo menej, všetci sú ochotní nechať na ľade všetko a hádzať sa do striel,“ vyzdvihuje Boris Valábik a dopĺňa mená mladíkov, ktorí ho na turnaji najviac zaujali:
Luka Radivojevič (19 rokov): „Úplne ma fascinuje. Hrať v takom mladom veku ofenzívne je pre obrancu nesmierne náročné. Vyžaduje si to obrovské sebavedomie spojené s kvalitou. Stal som sa jeho obrovským fanúšikom.“
Viliam Kmec (22 rokov) a Maxo Štrbák (21 rokov): Mladíci, ktorí si podľa Borisa Valábika zastávajú svoje miesta v obrane excelentne a stávajú sa oporami tímu.
Filip Mešár: Útočník, na ktorom vidí fantastický hokejový pokrok od čias, keď s ním spolupracoval v mládežníckych reprezentáciách.
Adam Sýkora: Toho označil za obrovský charakter a prirodzeného lídra kabíny.
Mislav Rosandić: „Tie prihrávky, ktoré dával... to bolo hokejové divadlo. Ťažko sa vyberá jeden hráč, pochvalu si zaslúžia mnohí.“
Aká je najväčšia slabina Slovenska na týchto majstrovstvách?
Na ľade Slovensku podľa Borisa Valábika chýba hokejový inštinkt, akým disponovali legendy: „Bohužiaľ, veľmi sa natrápime na gól. Bodaj by sme mali hráčov typu Peter Bondra, Miroslav Šatan či Marián Gáborík, ktorí vedeli využiť obrovské percento príležitostí. Hľadáme strelca, ktorý má ten správny čuch – útočníka, pri ktorom to vyzerá, že sa na ten gól ani nenarobí.“
Súboj s Českom
Podľa Borisa Valábika sú favoritmi v blížiacom sa zápase Česi: „Tak papierovo asi Česi, ale samozrejme, že my fandíme našim. Ale určite, či už kurzy budú vyššie na našich hráčov a budeme väčším outsiderom ako Česi, to je jasné.“ Čo sa týka najväčších favoritov na zisk zlata, vidí bývalý hokejový obranca momentálne v Kanade a vo Švajčiarsku.
Ktorý súper bude pre Slovensko najťažší?
Budú to podľa neho jednoznačne duely proti Švédsku a Kanade: „Práve tam budú musieť byť fanúšikovia k našim mladíkom tolerantní, keďže pôjde o obrovskú školu hokeja. Jeden z dvojice Švédsko – Česko, no Švédsko a Kanada budú najťažšie zápasy v skupine. Nič ťažšie ako Kanada nás nebude čakať ani vo štvrťfinále, čo môžeme brať ako pozitívnu správu na odľahčenie. Naši mladí hráči, napríklad 19-ročný Luka Radivojevič, budú musieť nastúpiť proti Celebrinimu a Crosbymu, čo sú dvaja z najlepších hráčov na svete. To bude obrovský test. Znova ma bude zaujímať, ako obstoja proti hviezdam z NHL a proti tak štruktúrovanému tímu, aký má Kanada,“ tvrdí.
Medaila nie je všetko, podstatný je hlbší zmysel
Hoci fanúšikovia pred každým turnajom podliehajú medailovým kalkuláciám, Boris Valábik vyzýva k triezvemu pohľadu. Náhodný úspech postavený na šťastí pre neho nie je meradlom kvality. Svoju prácu a hokejové smerovanie vníma v oveľa širšom kontexte, než je len jeden výsledok: „Kašlime na medailu, táto nie je najdôležitejšia. Ak by sme ju teraz získali, potrebovali by sme kusisko šťastia a bola by to náhoda. Môj sen je, aby to náhoda nebola. Ja chcem vyhrávať medaily alebo o ne bojovať kvôli tomu, že na to máme tím a hráčov rok čo rok. A k tomu vedie nejaká cesta, budovanie toho tímu. A to je to, čo vidíme teraz,“ tvrdí.
Najväčším zadosťučinením preňho je sledovať progres mladých hokejistov, z ktorých sa stávajú hotoví hokejisti: „Mne sa veľmi páči napríklad porovnávať Filipa Mešára alebo Kmeťa. Vidím ten fantastický pokrok. Vidím to, ako sa z chlapca hokejistu stal ťahúň, muž a opora reprezentácie. Možno mám k nim citovejší vzťah, lebo ich poznám z mládežníckych reprezentácií, ale myslím si, že neuškodí nikomu, ak sa na to bude takto pozerať. Pre mňa je naozaj viac to, že vidím mladých hráčov, ktorí dostali príležitosť a chopili sa jej veľmi dobre. A mňa to teší. Aj fanúšika by malo viac tešiť, že zrazu vidíme budúcnosť slovenského hokeja, ktorá nám bude do ďalších rokov dávať šancu pravidelne získať nejakú medailu, ako to, že by sme sa tešili z jednej náhodnej bronzovej. Budeme hlavne priať tým mladým Slovákom úspech. Tak takto sa na to pozerám ja,“ uzatvára.
