Traja respondenti po maturite zistili, že ich ďalšia cesta nemusí vyzerať tak, ako si pôvodne predstavovali. Kariérna poradkyňa vysvetľuje, ako rozoznať zlý odbor od dočasnej krízy a kedy môže mať zmena smeru zmysel.
Máš 18 alebo 19 rokov a z každej strany počúvaš rovnakú otázku: Kam ideš po maturite? Problém je, že možno sám netušíš. Alebo už si na vysokej a premýšľaš, či si si nevybral úplne zle.
Predstava býva jednoduchá – stredná škola, vysoká škola, práca. Kariérna poradkyňa Petra Tomková však upozorňuje, že práve takáto „nalinkovaná cesta“ môže vytvárať tlak. Keď spolužiaci pokračujú ďalej a ty zmeníš smer, ľahko vznikne pocit, že zaostávaš.
Michal, Boris a Lukáš sa po maturite rozhodli každý inak. Jeden si dal pred vysokou rok práce, druhý po prvom ročníku prestúpil a tretí vysokú zatiaľ úplne vynechal.
- prečo si niektorí po maturite dajú rok pauzu alebo zmenia školu,
- ako rozoznať zlý odbor od dočasnej krízy,
- čo môže priniesť rok práce pred vysokou,
- kedy zmena smeru nemusí znamenať stratený čas.
Rok práce mu dal čas vybrať si odbor aj vytvoriť finančnú rezervu
Michal Bajči (20) po maturite nenastúpil na vysokú a zamestnal sa ako recepčný v hoteli. „V čase podávania prihlášok som vôbec netušil, aký odbor by som chcel študovať a akým smerom sa chcem ďalej vybrať,“ vysvetľuje.
Práca mu podľa jeho slov priniesla skúsenosti s komunikáciou, kontaktom s ľuďmi či riešením náročných situácií. Zároveň si prvýkrát vyskúšal pravidelný pracovný režim a dokázal si vytvoriť finančnú rezervu.
Kým jeho bývalí spolužiaci začínali prvý ročník, Michal nepociťoval, že by za nimi zaostával. „Bral som to skôr tak, že každý sme sa vybrali inou cestou. Zatiaľ čo oni získavali vedomosti počas štúdia, ja som si osvojil praktické pracovné návyky,“ hovorí.
Nie všetci však jeho rozhodnutie prijali rovnako. Obaja rodičia učia na vysokej škole a počítali s tým, že po maturite bude v štúdiu pokračovať. Najskôr ich preto prekvapil, no neskôr ho podporili. Michal zároveň spomína, že ďalší ľudia z jeho okolia ho otvorene kritizovali a snažili sa ho od tejto cesty odhovoriť.
Gap year funguje najmä vtedy, keď vieš, na čo ho chceš využiť
Kariérna poradkyňa Petra Tomková nepovažuje neistotu po maturite za nič nezvyčajné. „V osemnástich naozaj nemusíme mať naplánovaný celý život,“ hovorí. Zároveň však odporúča výber školy nebrať na ľahkú váhu a pozerať sa na vlastné záujmy, schopnosti, silné stránky, ale aj to, čo človeku konkrétny smer reálne ponúka.
Rok pauzy môže podľa nej pomôcť najmä človeku, ktorý potrebuje viac času, chce získať skúsenosti alebo sa lepšie spoznať. „Nemal by však byť len rokom čakania,“ upozorňuje. Užitočná môže byť práca, brigáda, stáž, dobrovoľníctvo, kurz alebo cestovanie, počas ktorých človek zistí, aké prostredie mu vyhovuje a čo naopak robiť nechce.
Michal v priebehu roka v práci dospel k rozhodnutiu, že na vysokú predsa len chce ísť. Vybral si odbor a nastúpil na Ekonomickú univerzitu v Bratislave (EUBA).
Gap year spätne neopisuje iba pozitívne. Väčšina jeho kamarátov odišla študovať do iných miest alebo zahraničia a jemu začal chýbať každodenný kontakt s rovesníkmi. „Aj keď som sa v práci dostal do dobrého kolektívu a spoznal veľa nových ľudí, nemôžem povedať, že by mi školské prostredie niekedy nechýbalo,“ priznáva. Ak by sa však ocitol v rovnakej situácii znova, rozhodol by sa rovnako.
Boris v odbore nevidel svoju budúcnosť
Boris Nemček (20) sa vydal opačnou cestou a na vysokú nastúpil hneď po maturite. Vybral si Masarykovu univerzitu v Brne, o ktorej počúval pozitívne hodnotenia, a vďaka výsledku zo stredoškolskej odbornej činnosti sa tam dostal bez prijímacích skúšok.
Pochybnosti prišli už počas prvého semestra. Definitívne sa rozhodol až po skúškovom období a dôvodom nebola náročnosť štúdia. Odbor mu pripadal príliš všeobecný a nevedel si predstaviť, ako ho neskôr využije v praxi. Prvý rok pritom dokončil a získal dostatok kreditov na pokračovanie.
Najväčšiu bariéru predstavovala predstava premárneného času. „Bál som sa, že stratím rok a že peniaze, ktoré sme do štúdia s rodičmi vložili, boli vlastne úplne zbytočné,“ opisuje.
Rodina ho spočiatku od zmeny odhovárala. Keď však vysvetlil, čo mu na škole a odbore nesedí, podporila ho. Boris následne prešiel na EUBU, kde si vybral užšie zameraný odbor. Rok na MUNI napriek tomu nevníma iba negatívne. Oceňuje ľudí, ktorých spoznal, aj prístup viacerých profesorov. „Stratený rok je za mňa stále lepšia alternatíva, ako byť niekde, kde nechcete byť,“ hovorí.
Jedna kríza ešte neznamená zlý odbor
Nie každý zlý týždeň alebo semester je dôvodom na prestup. Petra Tomková pripomína, že počas štúdia prirodzene prídu náročnejšie predmety, únava aj obdobia, keď človeku chýba motivácia. Za výraznejší signál považuje skôr dlhodobý pocit, že ťa obsah nezaujíma, nevidíš v ňom zmysel a nevieš si predstaviť, že by si sa oblasti venoval aj ďalej.
Ak práve rozmýšľaš nad zmenou, skús si preto odpovedať na päť otázok:
- Nebaví ťa jeden predmet alebo väčšina odboru?
- Trvá nespokojnosť pár týždňov alebo sa vracia celé mesiace?
- Vieš si predstaviť, že budeš v tejto oblasti raz pracovať?
- Prekáža ti odbor alebo skôr konkrétna škola a spôsob výučby?
- Vieš, kam by si išiel namiesto toho?
Tomková zároveň upozorňuje: „Veľké rozhodnutie by som nerobila v čase najväčšej frustrácie.“ Zostať podľa nej dáva zmysel vtedy, keď človeka odbor stále zaujíma a problém predstavuje napríklad jeden predmet, únava či spôsob výučby.
Lukáš dal prednosť praxi a peniazom
Lukáš Turčan (21) sa rozhodol po maturite nastúpiť rovno do práce. Vysoká škola mu v tom období nedávala zmysel a dôležitejšie preňho bolo zarábať a získavať pracovné skúsenosti.
Jeho pohľad ovplyvnila už skúsenosť zo strednej školy. Študoval odbor, v ktorom pôvodne plánoval pracovať, no výučba podľa neho neposkytla praktické skúsenosti, ktoré očakával. „Štyri roky vyzerali tak, že som si z tabule prepisoval poznámky, potom sa ich naučil naspamäť a napísal ich do písomky. Žiadna pridaná hodnota,“ opisuje.
Mama ho presviedčala, aby na vysokú nastúpil, Lukáš sa však rozhodol inak. Dnes tvrdí, že mu zamestnanie prinieslo najmä „peniaze, prax a reálne skúsenosti“ a v oblasti, v ktorej pracuje, chce pokračovať. „Absolútne nemám pocit, že strácam čas. Práve naopak – mám pocit, že moji rovesníci za mnou zaostávajú. Kým oni sa roky učia teóriu, ja už naberám reálne pracovné skúsenosti a posúvam sa ďalej,“ hovorí.
Zaujímavé je, že štúdium úplne nevylučuje. „Aj napriek môjmu negatívnemu pohľadu plánujem ísť študovať, ale čisto len preto, aby som mal tie písmenká pred menom,“ hovorí. Uvažuje napríklad nad ekonomikou alebo marketingom.
Zmena smeru ti kariéru nepokazí, nový plán si však najskôr over
Tomková nepovažuje zmenu školy či odboru vo veku 20 až 22 rokov za kariérny problém. „Nie každý ‚rok navyše‘ je stratený,“ hovorí a dodáva, že pre zamestnávateľa môže byť dôležitejšie, čo človek vie, aké skúsenosti získal a ako dokáže svoju cestu vysvetliť. Ak sa však rozhodneš pre zmenu, odporúča neísť naslepo – porozprávať sa so študentmi či ľuďmi z praxe a nový smer si, ak sa dá, vyskúšať cez kurz, brigádu alebo stáž.
Michal potreboval rok práce, aby sa rozhodol pre vysokú. Boris prišiel na vhodnejší smer až po skúsenosti s prvou univerzitou. Lukáš uprednostnil pracovnú prax a školu zatiaľ nechal bokom.
Ich príbehy nedokazujú, že gap year, prestup alebo odchod do práce predstavujú lepšiu voľbu pre každého. Ukazujú však, že rozhodnutie, ktoré spravíš v osemnástich, nemusí určovať celý zvyšok tvojho života.
