Po nečakanom útoku na základnej škole v Staškove prišla o život 61-ročná učiteľka.
Základná škola v Staškove sa stala dejiskom mimoriadne násilného trestného činu. Podľa doterajších zistení polície mal žiak školy zaútočiť ostrým predmetom na dospelých aj na vlastných rovesníkov. Útok si vyžiadal život 61-ročnej ženy, pričom 44-ročnú ženu s bodným poranením hrudníka transportoval vrtuľník do nemocnice v Žiline a dieťa v kritickom stave previezli leteckí záchranári do Martina.
V rozhovore pre Refresher psychológ Martin Takáč ponúkol odborný pohľad na to, čo sa v mysli dieťaťa pred podobným činom odohráva a ako by mala spoločnosť po takejto ťažkej traume reagovať.
Nezrelý mozog dieťaťa
Presné motívy a pozadie tragického útoku v Staškove zatiaľ nie sú známe. Psychológ však upozorňuje na to, že žiak základnej školy nemá plne vyvinutý prefrontálny kortex – časť mozgu, ktorá zodpovedá za kontrolu impulzov, plánovanie a vyhodnocovanie dlhodobých následkov.
Akútne psychózy bývajú u takto mladých detí pomerne vzácne. K skratovému konaniu skôr vedie postupný proces nabaľovania problémov, ako sú šikana, zanedbávanie či chronické zlyhávanie v kolektíve.
„Súhra pocitu bezvýchodiskovosti, bezmocnosti a hlbokého odpojenia od okolia môže vyústiť do tragédie. Dieťa sa postupne začne cítiť ako obeť, ktorej už stačí aj jedna kritická udalosť – posledná kvapka – po ktorej dôjde k skratovému konaniu,“ dopĺňa Takáč.
Varovné signály zaniknú, ak si ich okolie nespojí
Zlyhaniu samoregulácie väčšinou predchádzajú skryté aj otvorené náznaky. Problémom však býva ich roztrieštenosť. Kým učiteľ vidí zhoršený prospech, rodina vidí zatváranie sa v izbe a spolužiaci hrubé reči na sociálnych sieťach či v četoch. „Ak tieto črepy nikto nespojí do jedného obrazu, varovný signál zanikne. Funguje tiež efekt normalizácie, kedy si okolie povie: ‚veď je len v puberte, z toho vyrastie‘,“ upozorňuje psychológ.
Dvojitá záťaž pre učiteľov
Takáč vysvetľuje, že prvé dni po tragédii si vyžadujú okamžitú prítomnosť odborníkov na krízovú intervenciu a obnovenie pocitu bezpečia. Dôležité je hovoriť o tom, čo sa stalo, no nikoho nenútiť k vyjadreniam, aby nenastala opakovaná traumatizácia. Nevyhnutný je aj rýchly návrat k predvídateľnému režimu bez okamžitého tlaku na výkon.
Dvojitú záťaž nesú najmä pedagógovia. „Učitelia sami prežívajú traumu ako obete alebo svedkovia, no zároveň sa od nich očakáva, že budú oporou pre deti. Vyžadovať od nich okamžitý návrat k štandardnej výučbe bez spracovania zážitku by viedlo k rýchlemu vyhoreniu a sekundárnej traumatizácii,“ tvrdí odborník.
Ako prevenciu posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD) odporúča včasnú odbornú pomoc, postupné dávkovanie návratu do školy, fyzické úpravy priestoru a prítomnosť podporného tímu na hodinách s možnosťou kedykoľvek triedu opustiť, ak dieťa či učiteľa prepadne panika.
Efekt napodobňovania
Po tragédiách, akou bol aj útok na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi, hrozí u menej stabilných mladistvých tzv. „napodobňovací efekt“ (copycat effect). Kľúčovú úlohu tu zohrávajú médiá aj sociálne siete – páchateľ by sa nemal heroizovať, menovať ani by sa nemali zverejňovať jeho detaily či opisy útoku. Pozornosť sa musí smerovať výhradne na obete, pomoc a dostupné linky dôvery.
Často diskutovaná premena škôl na prísne strážené pevnosti je podľa odborníka dvojsečnou zbraňou. „Pretvorenie škôl na prísne strážené pevnosti s turniketmi, detektormi kovov a ozbrojenou službou prináša nemalé psychologické riziká. Neustála prítomnosť kontrolných mechanizmov deťom denne pripomína existenciu nebezpečenstva, čo zvyšuje chronickú úroveň úzkosti a ničí atmosféru dôvery,“ uzatvára pre Refresher Martin Takáč. Najlepším riešením je podľa neho budovanie dôvery (takzvaná „soft bezpečnosť“), aby dieťa malo v škole dospelého človeka, ktorému sa dokáže včas zveriť.
