Za 81 % úmrtí a 15 % celkových ekonomických škôd stáli podľa odborníkov extrémne horúčavy.
V rokoch 1980 až 2021 zomrelo v Európe takmer 195-tisíc ľudí v dôsledku extrémneho počasia, ktoré zároveň spôsobilo ekonomické škody vo výške viac ako 560 miliárd eur. V stredu to uviedla Európska environmentálna agentúra.
„Medzi rokmi 1980 a 2021 bolo takmer 195-tisíc úmrtí spôsobených záplavami, búrkami, vlnami horúčav či extrémne mrazivým počasím, lesnými požiarmi a zosuvmi pôdy,“ uviedla EEA vo svojej správe. Agentúra to vyhlásila pri príležitosti spustenia nového online portálu na zhromažďovanie dát o dôsledkoch extrémneho počasia.
Odborníci bijú na poplach
Podľa najnovších údajov stáli za 81 percentami úmrtí a 15 percentami celkových ekonomických škôd extrémne horúčavy. Podľa EEA preto potrebuje Európa prijať opatrenia na ochranu svojej starnúcej populácie, keďže práve starší ľudia sú na horúčavy mimoriadne citliví.
„Väčšina opatrení a stratégií na úrovni štátov je zameraná na dôsledky extrémnych horúčav na dýchací a srdcovocievny systém. Menej ako polovica z nich však pokrýva aj úmrtia spôsobené dehydratáciou či úpalom,“ upozorňuje agentúra.
Vlani v lete bolo v Európe zaznamenaných viac úmrtí, než je bežné. Agentúra dodáva, že v júli 2022 zomrelo o 53-tisíc ľudí viac, ako bol mesačný priemer v rokoch 2016 – 2019. Zároveň upozorňuje, že nie všetky úmrtia boli priamo spôsobené horúčavami.
Podľa predpovedí expertov však Európu v budúcnosti čakajú ešte dlhšie, intenzívnejšie a častejšie vlny horúčav.
EEA upozornila aj na suchá spôsobené klimatickou zmenou ako priamym následkom ľudských zásahov. Uviedla, že suchá sú veľmi drahou záležitosťou, ktorá môže vážne poškodiť ekonomiky krajín a mať „ničivé dôsledky na poľnohospodársky sektor.“
