Vtedajší režim havárie v atómových elektrárňach na území bývalého Československa dôsledne tajil.
Katastrofa v černobyľskej atómovej elektrárni z 26. apríla 1986 ukázala aj negatívnu stránku mierového využitia jadrovej energie. K podobnej udalosti sa pred 50 rokmi schyľovalo aj na Slovensku.
Režim haváriu tajil
Za to, že sa havária v atómovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach, ku ktorej došlo 5. januára 1976, neskončila fatálne, možno ďakovať duchaprítomnosti pracovníkov elektrárne Milanovi Antolíkovi a Viliamovi Pačesovi. Vtedajší režim havárie v atómových elektrárňach na území bývalého Československa dôsledne tajil.
Dňa 5. januára 1976 vymieňali v prvom bloku elektrárne A1 palivo. Pri výmene jedného palivového článku, ktorú technici robili počas prevádzky, vystrelil článok do výšky, narazil na žeriav a rozbil sa. Po vystrelení článku zostal otvorený technologický kanál a do reaktorovej sály začal unikať oxid uhličitý, používaný na chladenie reaktora.
Pracovníci, ktorí článok vymieňali, museli zo sály okamžite utiecť, pretože by sa zadusili. V sále však zostal otvorený technologický kanál, ktorým chladiaci plyn unikal do ovzdušia.
Keby sa kanál nepodarilo utesniť v priebehu 30 až 60 minút, všetok plyn by unikol do vzduchu, nebolo by čím chladiť reaktor a teplota v ňom by stúpala na úroveň, keď by sa začali taviť ostatné palivové články. V tom prípade by sa v elektrárni v Jaslovských Bohuniciach mohlo odohrať to, čo sa stalo v Černobyli. Upratať zvyšky rozbitého palivového článku a upchať otvorený kanál sa podarilo dvom mladým zamestnancom elektrárne. Zabránili tak najhoršiemu.
Dostali vyznamenanie
Nehoda si však vyžiadala životy dvoch likvidátorov jadrového odpadu. Tí totiž pracovali v podzemí, nestačili pred smrtiacim plynom utiecť cez zamknuté únikové dvere a udusili sa. Vyšetrovanie ukázalo, že dvere boli zamknuté pre zamedzenie krádežiam. Počas havárie uniklo do okolia elektrárne 1011 becquerelov (Bq) aerosólov a 109 Bq rádioaktívnych izotopov jódu. Jedenásť kilometrov severne od Jaslovských Bohuníc namerali 480 Bq/kg cézia-137 v tráve a 407 Bq/kg jódu-131 v kukurici.
Za likvidáciu následkov havárie v bloku A1 a nasadenie vlastného života udelil v roku 2008 prezident SR Ivan Gašparovič dvojici Antolík-Pačes štátne vyznamenanie Kríž Milana Rastislava Štefánika III. triedy. Získali ho za záchranu ľudských životov a značných materiálnych hodnôt s nasadením vlastného života.
Prevádzku v atómovej elektrárni A1 spustili v roku 1972. Bola vybavená reaktorom typu KS-150, ktorý patrí do prvej generácie vodou chladených a vodou moderovaných reaktorov. Tento typ reaktora bol rozšírený v krajinách bývalého východného bloku, ale v porovnaní so západnými technológiami trpel niekoľkými konštrukčnými a bezpečnostnými nedostatkami.
V bloku A1 sa odohrala havária aj vo februári 1977.
Táto nehoda sa zaradila medzi najzávažnejšie v histórii jadrovej energetiky Slovenska.
Proces likvidácie stále trvá
Pri čiastočnom roztavení plášťa reaktora do okolia uniklo veľké množstvo rádioaktívnych látok. V dôsledku tejto havárie blok A1 odstavili a uzavreli. Zároveň sa začal proces jeho likvidácie, ktorý bude trvať do roku 2033.
Elektráreň A1 bola koncipovaná ako experimentálna a mala overiť možnosti energetického využívania reaktorov na prírodný urán. Československo sa v prvej polovici 50. rokov rozhodlo pre rozvoj jadrovej energetiky. S bohatou tradíciou v energetickom priemysle vtedajšie vedenie chcelo využiť zásoby uránu v Jáchymove a neďaleko mesta Příbram. V Jaslovských Bohuniciach postavili prvú jadrovú elektráreň v bývalej ČSSR.
Stavba A1 sa začala v roku 1958. V spolupráci so Sovietskym zväzom bol vyvinutý unikátny typ jadrového reaktora, moderovaný ťažkou vodou a chladený oxidom uhličitým. Informácie o oboch nehodách v bloku A1 boli odtajnené až po roku 1989.
