Atmosféru neistoty umocňovali personálne spory, mediálne výpady politikov a viaceré kauzy, ktoré postupne formovali obraz turbulentného roka.
Rok 2025 sa na Slovensku zapísal ako obdobie výrazného politického napätia, nestability a prehlbujúcej sa nedôvery verejnosti voči štátnym inštitúciám. Verejný priestor zaplavili škandály, podozrenia z korupcie, sporné zásahy do trestného práva a konflikty okolo bezpečnostných zložiek. Mnohé rozhodnutia vlády vyvolali ostré reakcie doma aj v zahraničí a otvorili otázky o stave právneho štátu a transparentnosti výkonu moci.
K vnútorným problémom sa pridala aj kritika zo strany Európskej únie, ktorá upozorňovala na oslabenie boja proti korupcii a na netransparentné nakladanie s verejnými i európskymi peniazmi. Atmosféru neistoty umocňovali personálne spory, mediálne výpady politikov a viaceré kauzy, ktoré postupne formovali obraz turbulentného roka. Preto prinášame prehľad desiatich najvýznamnejších káuz, ktoré v roku 2025 najviac rezonovali slovenskou spoločnosťou.
- Prečo bol zrušený tender na záchranky za 2 miliardy € a kto bol v pozadí
- Ako IT nákupy na ministerstve MIRRI vyvolali podozrenia z korupcie a predraženia
- Čo spôsobili kontroverzné výroky splnomocnenca Kotlára o vakcínach
- Prečo tajne previezli bustu z Levoče
Tender na záchranky za 2 miliardy eur
V roku 2025 prepukla jedna z najväčších káuz v zdravotníctve, ktorá sa týkala tendra na záchrannú zdravotnú službu v hodnote približne 2 miliardy eur. Súťaž mala rozhodnúť o tom, kto bude prevádzkovať 344 pozemných a 7 vrtuľníkových staníc po celom Slovensku. Už od začiatku ju sprevádzali pochybnosti, či je férová.
Opozícia tvrdila, že výsledok mohol byť dopredu dohodnutý, časť staníc mal podľa nej získať štát a zvyšok spoločnosti Agel a Emergency Medical Solutions (EMS). Najviac otáznikov vzbudila práve firma EMS, ktorá vznikla krátko pred vyhlásením tendra a podľa kritikov mala mať väzby na ľudí blízkych strane Hlas.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško tvrdil, že súťaž prebehne transparentne, no po niekoľkých týždňoch štát celý tender zrušil pre porušenie zákona. Kauza vyvolala silný tlak na vládu a znovu otvorila otázku, či sú veľké štátne zákazky na Slovensku skutočne čestné.
Obvinenie Petra Kažimíra
Špecializovaný trestný súd v máji 2025 obvinil aktuálneho guvernéra NBS a bývalého ministra financií Petra Kažimíra z korupcie. Dostal pokutu 200 000 €, pričom v prípade neuhradenia mu hrozil náhradný trest odňatia slobody jeden rok. Rozsudok však zatiaľ nie je právoplatný a Kažimír sa odvolal.
Podľa súdu mal Kažimír dať úplatok 48 000 € vtedajšiemu prezidentovi Finančnej správy Františkovi Imreczemu, aby si zabezpečil nadmerné odpočty DPH pre niekoľko spoločností, presahujúce tri milióny eur. Medzi nimi bola firma Loject, kde mal podiel podnikateľ Ladislav Rehák, od ktorého si Kažimír výhodne kúpil vilu pri bratislavskom Slavíne.
Predražené IT nákupy na MIRRI
V tomto roku sa pod tlak verejnosti dostali aj drahé IT nákupy na Ministerstve investícií. Nadácia Zastavme korupciu podala trestné oznámenie pre podozrenie, že štát kupoval softvér a licencie výrazne drahšie, než sa pôvodne plánovalo.
Na problémy upozornilo aj Slovensko.Digital. Podľa nich mali niektoré tendre zadania veľmi podobné podkladom jednej konkrétnej IT firmy, čo vyvolalo otázky o férovosti súťaží. Najviac sa hovorilo o projekte Bank ID. Banky tvrdili, že o projekte vopred neboli informované, a zároveň cena licencií narástla z približne 3,4 milióna na 17,8 milióna eur. Pochybnosti posilnilo aj to, že bývalý zamestnanec dodávateľskej firmy neskôr pracoval priamo na ministerstve.
Kotlárove výroky o vakcínach
Vládny splnomocnenec pre preverenie pandémie Peter Kotlár vyvolal v roku 2025 silné pobúrenie, keď vyhlásil, že mRNA vakcíny menia ľudskú DNA. Zaočkovaných ľudí dokonca prirovnal ku geneticky modifikovanej kukurici. Svoje tvrdenia neodvodzoval zo štúdií, ale z vlastnej „intuície“, čo odborníkov ešte viac znepokojilo.
Slovenská akadémia vied jeho výroky označila za nevedecké a nebezpečné, keďže mohli ohroziť verejné zdravie. Na podnet strany SaS začala polícia preverovanie pre podozrenie zo šírenia poplašnej správy. Kotlár naďalej trval na svojich vyjadreniach a tvrdil, že čelí politickému tlaku.
Vily v Chorvátsku
V roku 2025 sa veľká pozornosť sústredila na kauzu chorvátskej vily ministra obrany Roberta Kaliňáka. Médiá upozornili na nehnuteľnosť na ostrove Pag v obci Bošana, ktorá je vedená na jeho manželku Zuzanu. Ide o dva apartmány s bazénom v obľúbenej prímorskej lokalite, kde sa ceny nehnuteľností pohybujú v státisícoch eur.
Kaliňák túto nehnuteľnosť v minulosti neuviedol v majetkovom priznaní, čo viedlo k disciplinárnemu konaniu podľa zákona o nezlučiteľnosti funkcií. Minister argumentoval ochranou súkromia rodiny, no parlamentný výbor nakoniec rozhodol o pokute vo výške trojnásobku priemernej mzdy.
Lajčákovo meno v Epsteinových spisoch
Ďalšou výraznou témou bola medializovaná komunikácia bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka s kontroverzným americkým finančníkom Jeffreym Epsteinom. V sérii uniknutých dokumentov a e-mailov, ktoré zverejnil americký parlament, sa objavuje meno Lajčáka v súvislosti s Epsteinom, pričom Epstein ho oslovoval familiárne a považoval ho za „priateľa“.
Objavili sa aj fotografie, kde sú spolu zachytení pri spoločných aktivitách počas Lajčákovho diplomatického pôsobenia. Lajčák priznal, že s Epsteinom komunikoval, ale tvrdil, že to bolo v rámci jeho diplomatických povinností a sociálnych kontaktov, a výrazne odsúdil Epsteinove trestné činy. Kritici však vyjadrili obavy, že spomínané väzby môžu poškodiť dôveru verejnosti a reputáciu slovenského diplomata.
Tajný prevoz busty z Levoče
V máji 2025 čelilo Ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej kritike za utajený prevoz vzácnej renesančnej busty pripisovanej Donatellovi zo Spišského múzea v Levoči. Prevoz prebehol s policajným sprievodom a bez jasných informácií pre verejnosť, čo vyvolalo pochybnosti o transparentnosti a o tom, či bol celý postup správny.
Mnohí obyvatelia Levoče aj odborníci hovorili dokonca o „únose kultúrnej pamiatky“. Ministerka tvrdila, že cieľom bolo ochrániť dielo, keďže pôvodný depozitár vraj nespĺňal bezpečnostné podmienky.
Nehoda Pavla Gašpara
Koncom augusta 2025 sa riaditeľ Slovenskej informačnej služby Pavol Gašpar zúčastnil dopravnej nehody v Nitre, pri ktorej sa zranilo 14-ročné dievča. Oboch vodičov polícia podrobila dychovej skúške, výsledky boli negatívne.
Po nehode Gašpar telefonoval krajskému policajnému riaditeľovi, ktorý následne prišiel na miesto v civile. Tento postup vyvolal otázky, či polícia zasahovala štandardným spôsobom a či neboli niektoré kroky prispôsobené vzhľadom na Gašparovu funkciu.
Inšpekcia začala preverovať, či policajti postupovali v súlade so zákonom a aká bola úloha krajského policajného šéfa. Opozícia hovorila o možnom narušení rovnosti pred zákonom, vláda vyzývala, aby ľudia počkali na výsledky vyšetrovania. Kauza otvorila širšiu diskusiu o dôvere v inštitúcie a o tom, ako sa má postupovať v prípadoch, keď sú účastníkmi nehôd vysokí štátni predstavitelia.
Zneužívanie eurofondov na luxusné penzióny
Misia europoslancov z výboru CONT zistila, že na Slovensku sa podozrenia zo zneužívania eurofondov objavili v 76 zo 79 okresov. Dotácie určené na poľnohospodárstvo a regionálny rozvoj často skončili vo výstavbe luxusných penziónov a víl, ktoré reálne nefungovali ako ubytovacie zariadenia. Medzi medializované prípady patrí Villa Rosé v Lehniciach, kde sa uvádzali fiktívne počty hostí, výrazne vyššie ako reálna kapacita objektu.
Tieto zistenia spustili vyšetrovanie zo strany Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF). Polícia už obvinila viacerých ľudí aj firmy z podvodu a z poškodzovania finančných záujmov EÚ. Vyšetrovanie pokračuje ďalej a týka sa aj ďalších projektov, ktoré dostali dotácie, ale neboli využívané tak, ako bolo pôvodne sľúbené.
Predražený nákup areálu vo Voderadoch
Jednou z mediálne najvýraznejších káuz roka 2025 sa stal aj nákup bývalého outletu vo Voderadoch, ktorý štát kúpil za takmer 17 miliónov eur. Rýchlo však vyšlo najavo, že tento areál sa v minulosti predával len za približne 5 miliónov eur, čo vyvolalo podozrenie z výrazného predraženia a otázky o transparentnosti celého obchodu.
Kauzu ešte viac zviditeľnila influencerka Ema Lacová, ktorá zároveň pôsobí v dozornej rade spoločnosti spájanej s areálom a je dcérou jedného zo spolumajiteľov Gustáva Lacu. Lacová v telefonáte pre portál 360tka spontánne označila obchod za „slayádu“. Tento výraz sa okamžite rozšíril na sociálnych sieťach a stal sa neoficiálnym názvom celej aféry.
Prečítaj si aj tieto články:
