Ako štát (ne)chráni slovenské deti pred sexuálnymi predátormi?
Keď som sa prvýkrát v roku 2022 rozprával s bývalým vyšetrovateľom detskej pornografie Romanom Abrahámom, vedel som, že túto komplexnú a veľmi citlivú oblasť nie je možné pokryť jedným rozhovorom.
Zostali sme preto v kontakte a pravidelne sme sa rozprávali nielen o jeho skúsenostiach z vyšetrovania, ale aj o odhalení najväčšieho darkwebového fóra s detskou pornografiou Boystown či o prvých nahláseniach detskej pornografie, ktoré Slováci zaslali hotlinke Ochráň ma.
– V prvej časti našej série sme sa pozreli na to, ako ľahko sa (žiaľ) dokáže bežný človek dostať k detskej pornografii prostredníctvom dark webu.
– V druhej časti som skúmal, ako sexuálni predátori manipulujú slovenské deti cez sociálnu sieť Pokec. Cez falošný profil som sa vydával za tínedžerku.
Maturant vyžadoval od detí nahé fotky a videá
Roman Abrahám za svoju kariéru ako vyšetrovateľ posadil za mreže 15 sexuálnych predátorov, ktorých obete boli deti vo veku 8 až 14 rokov. Štatisticky išlo prevažne o starších mužov, no existovali aj výnimky.
Najmladším sexuálnym predátorom, s ktorým sa stretol, bol 19-ročný Slovák, ktorého policajti odchytili ihneď potom, ako zmaturoval. „Keď vychádzal z budovy v obleku, obklopilo ho šesť ľudí a už mu bolo jasné, čo sa deje,“ prezradil pre Refresher exvyšetrovateľ. Mladý maturant len vystrel ruky a bez protestovania sa nechal zatknúť. Medzičasom však zrejme stihol kontaktovať svoju starú mamu, ktorá pred policajnou prehliadkou bytu, v ktorom žil, poskrývala jeho elektroniku.
Devätnásťročný sexuálny predátor sa s deťmi kontaktoval cez sociálnu sieť Pokec.sk. Na nej sa vydával za mladé dievča a posielal chlapcom nahé fotografie cudzieho dievčaťa. Keď mu druhá strana na revanš poslala svoje erotické zábery, predátor ju začal vydierať. Obete zároveň nútil, aby mu posielali sexuálne zábery súrodencov.
„Obvinený priebežne odosielal nahé fotografie neznámej ženy mladistvého vzhľadu a na oplátku žiadal fotografie od používateľa XX, taktiež sa dožadoval nahých fotografií brata používateľa XY a žiadal, aby sa menovaný fotil so svojím bratom...“ uvádza sa v rozsudku. Podobným spôsobom „lovil“ aj ďalšie deti.
Sexuálny predátor sa po zatknutí rozhodol spolupracovať s políciou. Vyšetrovateľom zo sociálnych sietí odovzdal približne 80 nickov potenciálnych predátorov, ktoré následne prešetrili. S prihliadnutím na jeho priznanie a spoluprácu s políciou ho súd poslal do väzenia na 4 roky a 8 mesiacov. Rozsudok však neobsahoval povinné terapie s odborníkom na duševné zdravie, ktorý by s odsúdeným pracoval počas výkonu trestu odňatia slobody alebo po jeho skončení.
Slovensko vyčnieva, ale nie v dobrom
Slovensko dodnes ako jediná krajina Európskej únie nepatrí do medzinárodných organizácií INHOPE a INSAFE, ktoré sa sústreďujú na boj proti CSAM. Na to, aby bola naša krajina členom, potrebuje funkčnú hotlinku, ktorá od roku 2018 absentovala.
V texte nižšie miesto slovného spojenia „detská pornografia“ používame skratku CSAM – child sexual abuse material. Cieľom pornografie je totiž sexuálne vzrušenie diváka pri pozeraní konsenzuálneho sexu dvoch alebo viacerých osôb. Označenie detská pornografia je preto nielen nepresné, ale zároveň znižuje závažnosť samotného trestného činu.
Zdroj: Interpol a Luxembourg Guidelines
Exvyšetrovateľ Roman Abrahám preto v roku 2022 založil občianske združenie Ochráň ma, ktorého ambíciou je túto dieru zaplniť a pomáhať polícii pri filtrovaní nahláseného CSAM obsahu.
Hotlinka už medzičasom prijala množstvo hlásení, ktoré posunula príslušným úradom. Bývalý vyšetrovateľ spomína napríklad situáciu, keď ho kontaktoval rodič 5-ročného dievčatka, ktorému jeho o rok staršia susedka na videu kázala, aby si vyzlieklo spodnú bielizeň a trelo si intímne partie.
Odbor počítačovej kriminality Prezídia Policajného zboru, ktorý sa venuje vyšetrovaniu CSAM, by zapojenie Ochráň ma do INHOPE ocenil. Hotlinka by totiž mohla odfiltrovať nepotvrdené hlásenia, ktorými by sa už polícia nemusela zaoberať. Počas tohto roka by slovenská hotlinka mala získať štatút čiastočného člena v roku 2023. Následne však bude INHOPE overovať, či dokáže správne fungovať a má zabezpečené financovanie, kde bude potrebná aj pomoc štátu.
Nedostatok vyšetrovateľov, ktorí nestíhajú
Pridelenie väčšieho množstva financií by sa však zišlo aj samotnému oddeleniu počítačovej kriminality Prezídia Policajného zboru. „Kolegovia sú poddimenzovaní. Za zvýšenie počtu ľudí bojujú už dlhé roky. Písali aj policajnému prezidentovi, no neprišla žiadna náprava,“ tvrdí Roman Abrahám. Pri nízkom počte nemohla byť ich práca podľa skúseností bývalého vyšetrovateľa v časoch jeho pôsobenia do roku 2021 taká efektívna, ako by on a jeho kolegovia chceli, aj keď mnohokrát pristupovali k činnosti výrazne nad rámec svojich povinností, tvrdí Abrahám.
„Policajný prezident niekoľkokrát upozornil na potrebu postupného zvyšovania počtu príslušníkov Policajného zboru zaradených najmä do priameho výkonu služby na základných útvaroch. Pevne veríme, že v najbližšom období budú na politickej úrovni prijaté také kroky, ktoré túto situáciu pomôžu stabilizovať,“ reagovala na poddimenzovanie zamestnancov v mene Prezídia PZ hovorkyňa Denisa Bárdyová.
Predstava, že by za počítačom sedeli desiatky vyšetrovateľov a prehľadávali dark web, je podľa exvyšetrovateľa na míle vzdialená realite. „Aj z odboru počítačovej kriminality sa stal útvar, ktorý aktívne vyšetruje. Tým, že sú poddimenzovaní a začali aj vyšetrovať, majú o to menej času na preventívne prehliadanie internetu a dark webu. Čo bolo pre všetku metodickú a poradnú pomoc, ktorú sme poskytovali ostatným útvarom, náročné aj pred aktívnym vyšetrovaním,“ tvrdí.
Veľa času im zaberá práve nedávno spustené vyšetrovanie. Podľa Abraháma dostávajú desiatky dožiadaní o metodickú pomoc alebo sa zúčastňujú na zahraničných služobných cestách. Roman Abrahám sa preto obáva, že pri súčasnom personálnom zložení nedokáže odbor počítačovej kriminality spracovávať tak dáta zaslané cez Ochráň ma, ako ani nárast trestnej činnosti.
Za problém na odbore počítačovej kriminality označuje aj nedostatočnú psychologickú pomoc vyšetrovateľom. Pre policajtov je pravidelný kontakt s materiálmi sexuálneho násilia na deťoch mimoriadne psychicky vyčerpávajúci.
Pri prezeraní dark webu a písaní si so sexuálnymi predátormi som aj ja na vlastnej koži pocítil výraznú záťaž. Fotografie a videá sexuálne zneužívaných detí a kontakt s predátormi vo mne rezonovali ešte dlhé týždne po tom, ako som svoje skúsenosti spísal do článku.
Všetci policajti majú síce možnosť navštíviť policajného psychológa, no podľa exvyšetrovateľa chýba akákoľvek intervencia. Mnohí ľudia totiž psychické vypätie dlhodobo dusia v sebe bez toho, aby navštívili odborníka. Na porovnanie, v organizácii INHOPE sú povinné individuálne aj skupinové sedenia.
Skoré odstraňovanie CSAM je veľmi dôležité
Výhody začlenenia Slovenska do siete INHOPE sú zo štatistík pomerne jasné – viac odborníkov, väčšia šanca na elimináciu ilegálneho obsahu. Len za rok 2022 ľudia na hotlinky partnerských štátov INHOPE nahlásili 587 852 URL adries s potenciálne ilegálnym CSAM obsahom. Až 84 % z toho bol úplne nový obsah a 68 % úrady označili za ilegálny.
Skoré odstránenie CSAM je pritom veľmi dôležité. Sexuálni predátori totiž často od detí žiadajú opakovane ďalší materiál a vydierajú ich, že ich nahé fotografie či videá zverejnia na internete. Dieťa tak často nevidí inú možnosť než sa podvoliť.
Jeden z takýchto prípadov zo Slovenska spomína aj pracovný dokument Európskej komisie z 11. mája 2022. Podľa neho sa 21-ročný páchateľ z Rakúska niekoľko rokov zameriaval na malé dievčatá zo Slovenska, od ktorých vyžadoval CSAM. V momente, ako tento materiál dostal, od nich žiadal ďalší. Vydieral ich, že ak ho nepošlú, zverejní ho.
Týmto spôsobom stupňoval na dievčatá tlak a postupom času žiadal čoraz viac explicitné zábery. Jednu z obetí sexuálny predátor prinútil, aby natočila videá, na ktorých sexuálne zneužíva mladšiu sestru. Dievčatá upozorňoval, aby sa s vydieraním nezverili dospelým osobám. Zastrašoval ich, že ich úrady odoberú rodičom a skončia v detských domovoch.
Slovensko na prvých priečkach
Podľa nariadenia EÚ z roku 2011 by mala mať každá krajina Európskej únie zavedený mechanizmus nahlasovania CSAM, upozorňuje INHOPE. Slovensko medzi ne nepatrí napriek tomu, že sa dlhodobo drží na prvých priečkach v počte nahlásení CSAM.
Podľa výročnej správy (2022) britskej nadácie Internet Watch Foundation sa Slovensko s 31 826 nahláseniami potenciálne ilegálneho obsahu nachádzalo spomedzi krajín sveta na treťom mieste. Na prvom bolo Holandsko (82 605) a druhom USA (37 285). Pri prepočte na 100-tisíc obyvateľov sa dokonca Slovensko dostalo na prvé miesto.
Podľa policajného zdroja z prostredia počítačovej kriminality, ktorý chcel zostať v anonymite, je tento problém spôsobený najmä evidovaním hlásení potenciálneho CSAM zo serverov nachádzajúcich sa na Slovensku.
Ako nám vysvetlil, na Slovensku majú sídla a servery mnohé firmy, ktoré prevádzkujú obrázkové portály (tzv. drag and drop – potiahni a pusti) zneužívané aj na zdieľanie CSAM. Páchateľmi sú síce často zahraničné osoby, servery sú však slovenské, čo spôsobuje štatisticky vysoké čísla.
Riaditeľ Ochráň ma Roman Abrahám dodáva, že takéto servery nemajú ani technické zabezpečenie. „Neviem o žiadnych algoritmoch alebo kontrolných mechanizmoch, ktoré by mali, prípadne, že by mali na to nejakú povinnosť. To by mala priniesť až legislatíva EÚ Digital Services Act,“ vysvetlil.
Tretina prípadov rozširovania CSAM na Slovensku sa nevyšetrí
Za január 2022 až december 2022 polícia na Slovensku zistila 346 skutkov rozširovania CSAM. Z toho objasnila 117 skutkov – 34 %. Na porovnanie, za rok 2022 sa v našej krajine podarilo celkovo objasniť celkovo 57 % trestných činov. Nízke percento objasnenosti pri šírení CSAM polícia odôvodňuje čoraz vyššou sofistikovanosťou páchateľov, využívaním anonymizačných nástrojov, ale aj zdĺhavou komunikáciou so zahraničnými partnermi.
Policajný zdroj nám objasnil, že šírenie CSAM má narastajúci trend. Riaditeľ Ochráň ma však pri štatistikách zdôrazňuje, že sú čiastočne skreslené. Mnohé prípady sa k polícii totiž nikdy nedostanú, pretože ich nikto nenahlási. Navyše keď osoba CSAM obsah šíri, zároveň ho aj prechováva, a preto nie je matematicky možné, aby bol počet prípadov prechovávania CSAM obsahu nižší než pri jeho šírení.
Zo štatistiky kriminality na Slovensku vidno, že najvyšší nárast zaznamenali vyšetrovatelia najmä pri trestnom čine rozširovania detskej pornografie (§ 369). Ako znázorňuje graf nižšie, práve tento druh trestnej činnosti sa darí vyšetrovateľom objasňovať najmenej. Dotiahnuť do konca sa v priemere podarí len asi tretina prípadov. Polená pod nohy v tomto smere podľa policajného zdroja kladú vyšetrovateľom aj naše zákony.
Za najväčšiu brzdu efektívnejšieho vyšetrovania CSAM považuje skutočnosť, že aktuálne platná legislatíva na Slovensku neprikazuje telekomunikačným operátorom zaviesť ani minimálnu lehotu na uchovávanie informácií o telefonátoch a internetovej komunikácii zákazníkov.
Podľa v minulosti platných ustanovení mal pritom podnik povinnosť uchovávať „prevádzkové údaje, lokalizačné údaje a údaje komunikujúcich strán“ počas 6 (internet) až 12 mesiacov (iné spôsoby komunikácie). Tieto ustanovenia však mohli podľa Ústavného súdu SR, ktorý vychádzal z rozhodnutia Súdneho dvoru EÚ, ohroziť právo na ochranu súkromného života. Pátranie po sexuálnych predátoroch na internete je preto náročnejšie.
Väčšinou sa obeťami stávajú dievčatá
Najohrozenejšími osobami v rámci šírenia CSAM sú podľa údajov INHOPE deti v predpubertálnom veku, ktoré tvoria takmer 9 z 10 prípadov obetí. Až 89 % CSAM materiálu za rok 2022 predstavovali deti pod 13 rokov. Presnejšie v 0,95 % prípadoch išlo o deti vo veku niekoľkých mesiacov až 2 rokov a v 87,88 % o osoby vo veku 3 až 13 rokov. Dospievajúci vo veku 14 až 17 rokov tvorili 11,16 %.
V drvivej väčšine sa stali obeťami dievčatá, ktoré podľa údajov INHOPE tvorili až 91 % prípadov. Chlapci predstavovali 7 % a obidve pohlavia sa v CSAM materiáloch objavili naraz v 2 % prípadov. Kampaň Rady Európy One in Five uvádza, že sa v detstve stane obeťou sexuálneho násilia až jedno z piatich detí.
Špecifickou rizikovou skupinou sú podľa osobitného predstaviteľa generálneho tajomníka OSN pre násilie páchané na deťoch najmä deti so zdravotným postihnutím. Ako tvrdí, pred dovŕšením dospelosti si sexuálne alebo fyzické násilie zažije 30 % chlapcov a 68 % dievčat s mentálnym postihnutím.
Zákony týkajúce sa CSAM nie sú ideálne
Na Slovensku sa v policajnej praxi aj v médiách pracuje s pojmom detská pornografia, ktorá je definovaná v § 132 Trestného zákona. Interpol a príručka Luxembourg Guidelines však upozorňujú na to, že je daný pojem nepresný a bagatelizuje samotný trestný čin.
Otázna je aj prísnosť trestov. Zatiaľ čo na Slovensku osobe napríklad za výrobu detskej pornografie hrozí 4 až 10 rokov, v niektorých štátoch USA je tento skutok trestaný desiatkami rokov vo väzení až doživotím. Napríklad podľa zákonov štátu Virgínia by mal sudca predátora už za prvý trestný čin výroby detskej pornografie poslať do väzenia na 15 až 30 rokov.
„Pokiaľ by došlo k páchaniu trestnej činnosti týkajúcej sa detskej pornografie tou istou osobou aj opakovane, myslím si, že by mala byť potrestaná aj na dlhší čas odňatia slobody, než momentálne ustanovujú právne predpisy,“ povedal pre Refresher Marcel Péli mladší z advokátskej kancelárie v Považskej Bystrici, ktorý ma skúsenosti so súdnym procesmi týkajúcimi sa CSAM.
CSAM šíria nechtiac aj slovenskí rodičia
Zákony na Slovensku ďalej rodičom nezakazujú zverejňovať na sociálnych sieťach fotografie svojich detí, ktoré sú nanešťastie neraz chúlostivého charakteru. Aj týmto spôsobom zdieľané fotografie a videá sú pritom jedným zo zdrojov sexuálnych predátorov.
„Zatiaľ čo rodičia vidia peknú fotku svojho dieťaťa pri bazéniku, sexuálny predátor vníma v tejto fotografií úplne iný rozmer,“ povedala pre Refresher klinická psychologička Lenka Sarnecká z platformy Ksebe.sk.
V danom ohľade spomedzi európskych štátov nedávno zakročilo Francúzsko. Krajina prišla s návrhom, ktorý rodičom zakazuje zdieľať na sociálnych sieťach fotografie detí bez ich súhlasu. Pri tvorbe zákona vychádzali aj z upozornení Europolu a Interpolu, ktoré poukazovali na možné riziká v spojitosti s CSAM.
Francúzsky politik Bruno Studer, ktorý stál za novou legislatívou, tvrdí, že približne 50 % fotografií detí na fórach, kde sa zoskupujú sexuálni predátori, pochádza práve z verejne prístupných profilov rodičov na sociálnych sieťach, uvádza Business Today.
Na problematiku takzvaného sharentingu poukázala v roku 2015 vo svojom výskume aj Anna Brosch z poľskej univerzity v Katoviciach. V ňom píše, že rodičia v Poľsku, ktorí zdieľali fotografie svojich detí, si v 7,7 % prípadov nastavili svoj profil ako súkromný.
Za sharenting sa do problémov so zákonom dostávajú svojou nezodpovednosťou aj rodičia na Slovensku, ktorí zdieľajú intímne zábery svojich detí. Milé spomienky z dovolenky sa tak môžu veľmi ľahko zmeniť na súdne ťahanice.
„Počas svojej praxe som sa stretol s prípadmi, keď boli obvinení rodičia maloletého dieťaťa z trestného činu len preto, že počas letnej dovolenky pridali viacero fotografií na sociálnu sieť – prípadne tieto fotky posielali členom svojej rodiny,“ povedal Marcel Péli mladší.
Právnik objasňuje, že ich odhalil bezpečnostný softvér, v dôsledku čoho ich začala riešiť polícia. Trestný zákon však explicitne takúto trestnú činnosť neupravuje, a tak sa v praxi podľa neho stáva, že polícia vo veci vznesie obvinenie, ktoré je však následne zastavené z dôvodu, že nejde o trestný čin.
Súčasné nastavenie Trestného zákona na Slovensku dlhodobo kritizujú mnohí odborníci z praxe, ktorí volajú po reforme. Oblasť CSAM by preto nemala byť výnimkou.
Po našej snahe o ponorenie sa do tejto problematiky prostredníctvom série článkov môžeme usúdiť, že problematika šírenia ilegálnych materiálov s deťmi je na Slovensku naozaj alarmujúca. Zaráža nás však hlavne skutočnosť, že v krajine, v ktorej sa dlhé roky veľký počet politikov označuje za konzervatívnych a kresťanských, vzbudzuje téma ochrany detí pred sexuálnymi predátormi tak málo záujmu.
V prípade, že si sa stal obeťou a potrebuješ vyhľadať odbornú pomoc, obráť sa na:
Krízovú linku pomoci – 0800 500 333,
Linku dôvery Nezábudka – 0800 800 566,
Linku detskej istoty – 116 111.
– V druhej časti som skúmal, ako sexuálni predátori manipulujú slovenské deti cez sociálnu sieť Pokec. Cez falošný profil som sa vydával za tínedžerku.
