Slovenský cestovateľ Lukáš Chovan pre Refresher opisuje, kde dnes vidí najväčší potenciál, kam sa presúvajú digitálni nomádi a prečo podľa neho Dubaj nie je taký dokonalý, ako ho prezentujú.
V súvislosti s aktuálnym napätím a konfliktmi na Blízkom východe sa čoraz častejšie diskutuje o tom, ako môže geopolitická situácia ovplyvniť záujem o život či investície v tomto regióne. Dubaj bol posledné desaťročia symbolom dynamického rastu, luxusu a prílevu zahraničných obyvateľov aj investorov.
Dnes sa však objavuje otázka, či sa podobná energia nemôže presunúť aj do iných miest, ktoré sú na začiatku svojej rastovej fázy. Podľa slovenského cestovateľa Lukáša Chovana, ktorý dlhodobo sleduje trendy medzi digitálnymi nomádmi a často žije v rôznych častiach sveta, však presnú kópiu dubajského príbehu pravdepodobne nikde nenájdeme.
„Podľa mňa dnes neexistuje jedno mesto, ktoré by presne zopakovalo príbeh Dubaja,“ hovorí. Mesto podľa neho vzniklo v úplne špecifických podmienkach. „Dubaj mal obrovské zásoby ropy, prakticky prázdne územie bez historickej zástavby a štát, ktorý vedel extrémne rýchlo rozhodovať a investovať,“ vysvetľuje.
- Ktoré mestá v Európe priťahujú digitálnych nomádov a investorov
- Prečo zažíva Albánsko obrovský turistický a developerský boom
- Kam sa dnes presúvajú freelanceri a digitálni nomádi po celom svete
- Prečo je podľa neho Dubaj skôr marketingový projekt než ideálne miesto na život
- Aké destinácie ponúkajú podľa neho najlepší životný štýl a komunitu
Energia prichádza do Portugalska aj na Balkán
V Európe je podľa neho situácia výrazne odlišná. „Mestá majú históriu, regulácie a urbanizmus, ktorý sa nedá meniť tak rýchlo,“ vysvetľuje.
Aj napriek tomu však existujú miesta, kde je podľa Lukáša cítiť výraznú dynamiku a rast. „Veľkú energiu dnes cítiť napríklad v Lisabone, na Madeire alebo na Kanárskych ostrovoch. Posledné roky tam prichádza veľa digitálnych nomádov, startupov aj investorov,“ hovorí. Podľa neho ide o destinácie, ktoré dokážu kombinovať dobré podnikateľské prostredie s kvalitným životným štýlom.
Zaujímavý vývoj vidí aj na Balkáne. „Albánsko zažíva v posledných rokoch obrovský turistický aj developerský boom. Bol som tam asi pred dvoma rokmi a úprimne – stavalo sa tam tak intenzívne, že to miestami pôsobilo až trochu neudržateľne,“ opisuje.
Veľký potenciál podľa neho vidno aj v technologických centrách Európy. „Veľmi zaujímavý je Tallinn. Estónsko je extrémne digitálna krajina, vzniká tam veľa startupov a mesto sa postupne profiluje ako jeden z technologických hubov Európy.“
Digitálni nomádi dnes nehľadajú len prácu
Mení sa podľa neho aj spôsob, akým si mladí ľudia vyberajú miesto pre život. „Z môjho pohľadu sa dnes veľa mladých ľudí, freelancerov a digitálnych nomádov nerozhoduje len podľa ekonomických príležitostí,“ vysvetľuje.
„Čoraz viac riešia work–life balance – teda kombináciu práce, prírody, komunity a kvality života.“ Práve kombinácia práce na diaľku a kvalitného životného štýlu podľa neho spôsobuje, že ľudia začínajú objavovať nové destinácie.
Životný štýl láka ľudí do Brazílie aj Ázie
Tento trend vidí aj vo vlastnom živote. Časť roka trávi v rôznych častiach sveta, napríklad v Brazílii či Portugalsku. Rio síce podľa bezpečnostných rebríčkov nepatrí medzi najbezpečnejšie mestá sveta, no podľa neho má jedinečnú atmosféru. „Úprimne – ja sa tam osobne necítim nebezpečne. Naopak, životný štýl, ktorý tam mám, je jeden z najlepších,“ opisuje.
Podľa neho je veľkým lákadlom aj dostupnosť bývania. „Keď má človek relatívne lacný nájom, môže sa lacno najesť na ulici, doprava je dostupná a má každý deň oceán prakticky zadarmo, vytvára to kvalitu života, ktorú veľa veľkomiest nevie ponúknuť.“ Dôležitú úlohu zohráva aj komunita. „V Riu športujú prakticky všetci a funguje tu silná komunita digitálnych nomádov – máme skupiny na volejbal, túry či spoločné večere,“ hovorí.
Podobný trend podľa neho vidno aj v Ázii. „Mestá ako Bangkok, Kuala Lumpur alebo niektoré mestá vo Vietname sú dnes extrémne populárne medzi digitálnymi nomádmi. Náklady na život sú relatívne nízke a komunita veľmi medzinárodná.“
Klasikou medzi digitálnymi nomádmi zostáva aj Bali. „Vznikla tam obrovská komunita freelancerov a podnikateľov z celého sveta, no na môj vkus je tam toho už veľmi veľa,“ hovorí.
Kde vidí investičný potenciál?
Lukáš hovorí, že pri investovaní do nehnuteľností treba hľadať destinácie, ktoré budú zaujímavé až neskôr.
„Osobne by som sa pri investícii do bytu alebo nehnuteľnosti nesústredil na miesta, ktoré sú už dnes extrémne populárne. Skôr by som hľadal destinácie, ktoré budú trendy o pár rokov,“ vysvetľuje. Ako príklad uvádza severovýchod Brazílie. „Región okolo miest Maragogi alebo São Miguel dos Milagres patrí k najkrajším pobrežiam, aké som v Brazílii videl, a už teraz je cítiť, že sa z neho postupne stáva nová dovolenková destinácia,“ hovorí.
Podľa neho majú potenciál najmä miesta, kde vznikajú menšie rezorty, vily či butikové ubytovania, ktoré zapadajú do prírody. Podobný potenciál vidí aj na portugalských Azoroch, kde sa podľa neho na trhu objavuje viac domov a starších nehnuteľností. „Najzaujímavejšie investície často nevznikajú v najväčších mestách sveta, ale skôr v miestach, ktoré sú ešte trochu skryté a len sa začínajú objavovať na cestovateľskej mape,“ dodáva.
Dubaj podľa neho nie je taký dokonalý
Samotný Dubaj však vníma kriticky. „Za mňa je to do veľkej miery nafúknutá realitná bublina a trochu pozlátko,“ tvrdí. Podľa neho sa mesto prezentuje ako symbol luxusu, budúcnosti a bezpečného investovania, no realita je podľa neho zložitejšia.
„Treba si uvedomiť aj geopolitický kontext. Dubaj sa nachádza v regióne, kde sú dlhodobo konflikty a napätie – Irán, Izrael, Palestína či Libanon.“ Podľa neho sa v dnešnej geopolitickej situácii nedá úplne ignorovať ani bezpečnostný kontext. „Spojené arabské emiráty hostia aj americké vojenské základne, ktoré sa v prípade eskalácie konfliktov môžu stať potenciálnym cieľom.“
Poukazuje aj na praktické problémy mesta. „Dubaj rástol extrémne rýchlo a množstvo projektov vznikalo v rekordnom čase. Preto sa často spomína, že kvalita niektorých stavieb nie je taká, ako by človek očakával pri cenách, za ktoré sa tam nehnuteľnosti predávajú.“
Mesto podľa neho nebolo pripravené ani na niektoré klimatické situácie. „Dubaj napríklad prakticky nebol plánovaný na silné dažde. Keď tam zaprší, často vznikajú záplavy, pretože infraštruktúra s tým jednoducho nerátala.“
Luxusné mrakodrapy a lacná pracovná sila
Lukáš zároveň upozorňuje aj na sociálnu stránku dubajského príbehu. „Veľká časť dubajského stavebného boomu stojí na práci migrantov z krajín ako Pakistan, India, Bangladéš či Filipíny,“ hovorí.
Podľa neho mnohí z nich pracujú v extrémnych podmienkach. „Často pracujú v obrovských horúčavách za veľmi nízke mzdy a bývajú v preplnených ubytovniach na okraji mesta.“
Ich životné podmienky sú podľa neho veľmi ďaleko od luxusu, ktorý Dubaj prezentuje navonok. „Niekedy sa hovorí, že Dubaj stojí na futuristických mrakodrapoch, ale zároveň aj na veľmi lacnej pracovnej sile zo zahraničia.“
Ľudia dnes hľadajú skôr kvalitu života
Podľa Lukáša Chovana sa preto mení aj samotné vnímanie atraktívnych miest na život. „Dnes už nejde len o to nájsť nový Dubaj. Skôr ide o hľadanie miest, kde sa dá dobre žiť, pracovať a zároveň mať slobodu a kvalitný životný štýl.“
On sám má bližšie k miestam, ktoré ponúkajú prirodzenejšie prostredie. „Mne sú bližšie destinácie, ktoré majú viac autenticity, prírody, histórie a prirodzenej komunity.“
