Podľa odborníka mu však chýbajú konkrétne návody, 72-hodinový plán aj dôraz na mentálne zdravie a dezinformácie.
Ministerstvo vnútra predstavilo verejnosti novú príručku s názvom Čo robiť v prípade krízy alebo ozbrojeného konfliktu, ktorá má ľuďom pomôcť lepšie sa zorientovať v situáciách, ako sú rozsiahly výpadok elektriny (blackout), prírodné katastrofy, priemyselné havárie či vojnový konflikt. Rezort vnútra píše, že cieľom materiálu je zvýšiť pripravenosť obyvateľstva na krízové situácie a posilniť informovanosť o tom, ako funguje systém varovania a záchranné zložky.
Pre Refresher jej prínos, limity aj porovnanie so zahraničnými modelmi zhodnotil odborník na bezpečnosť Braňo Tichý zo SafetyCrew.
- Prečo odborník považuje novú štátnu príručku za príliš všeobecnú a málo praktickú.
- Aké návody a „checklisty“ podľa neho v materiáli chýbajú.
- Prečo by mala príručka riešiť aj mentálne zdravie, dezinformácie a digitálnu bezpečnosť.
- V čom Slovensko podľa porovnania zaostáva za Českom, Poľskom či severskými krajinami.
- Prečo samotné vydanie brožúry nestačí a aké systémové kroky by mal štát urobiť, aby sa ľudia vedeli na krízu lepšie pripraviť.
Materiál je príliš všeobecný a má limity
Zakladateľ spoločnosti SafetyCrew Braňo Tichý upozorňuje, že slovenská príručka je v porovnaní so zahraničnými modelmi menej konkrétna a praktická. „Slovenská príručka poskytuje základné informácie o pripravenosti na krízy, no v porovnaní s podobnými materiálmi z iných európskych krajín je obsahovo chudobnejšia a všeobecnejšia. Chýbajú jej niektoré zásadné oblasti a praktické návody,“ hovorí pre Refresher.
Podľa neho dokument pôsobí skôr informatívne než návodne a nevychádza dostatočne z aktuálnej bezpečnostnej reality. „Zdá sa, že bola tvorená skôr ľuďmi, ktorí podobné materiály pripravovali v minulosti, a nereflektuje špecifiká súčasnej situácie ani nové trendy, napríklad hybridné hrozby,“ doplnil. „Obávam sa, že iba na základe jej prečítania sa pripravenosť slovenských domácností nezlepší,“ dodal.
Chýbajú konkrétne zoznamy aj 72-hodinový plán
Braňo Tichý zdôrazňuje, že kľúčom k reálnej pripravenosti sú praktické návody a konkrétne kroky. Tie však podľa neho v slovenskej verzii absentujú. „Príručke chýbajú praktické návody a zoznamy – takzvané checklisty –, podľa ktorých sa môžu obyvatelia ľahšie pripraviť,“ vysvetľuje.
Ako príklad dáva český model, ktorý pracuje s konceptom prvých 72 hodín krízy, teda obdobia, ktoré je podľa stratégií EÚ rozhodujúce pre fungovanie domácností aj štátu. „Česká príručka sa jasne sústredí na obdobie 72 hodín a obsahuje konkrétne zoznamy, čo by mala mať domácnosť pripravené, aby toto obdobie zvládla. Takéto zoznamy sa objavujú aj v severských krajinách. V slovenskej príručke však absentujú,“ konštatuje. Podľa neho práve konkrétnosť a jednoduchosť robia zahraničné materiály použiteľnejšími v praxi.
Mentálne zdravie aj digitálne hrozby
Odborník poukazuje aj na to, že slovenský materiál vynecháva oblasti, ktoré sú pri moderných krízach čoraz dôležitejšie. „Z môjho pohľadu chýbajú dve konkrétne oblasti – mentálne zdravie a psychologická prvá pomoc, ako aj dezinformácie a digitálna bezpečnosť,“ hovorí.
Podľa neho pritom nejde o okrajové témy, ale o zásadnú súčasť súčasných kríz. „Pri krízovej situácii je dôležité nielen to, či ju prežijeme, ale aj to, v akom stave sa cez ňu dostaneme. Dôraz na mentálne zdravie je kľúčový,“ zdôrazňuje. Krízové situácie totiž podľa neho výrazne zasahujú psychiku ľudí a bez základných odporúčaní, ako zvládať stres, paniku či informačný tlak, môže byť ich dopad ešte vážnejší.
Zároveň pripomína skúsenosti z posledných rokov. „Je jednoznačné, že súčasťou moderných kríz sú aj hybridné hrozby a dezinformácie, ktoré sa stali bežnou súčasťou útokov na našu spoločnosť,“ hovorí. V čase krízy môžu podľa neho podkopávať dôveru v inštitúcie a narúšať spoločné postupy pri riešení situácie, čo sa ukázalo napríklad počas pandémie.
„Ani o tejto oblasti sa v slovenskej príručke – na rozdiel napríklad od fínskej alebo švédskej – nedočítate,“ dodáva. Podľa neho by moderná príručka mala reagovať na realitu 21. storočia a počítať s tým, že popri fyzickej hrozbe sa paralelne vedie aj informačný a psychologický boj.
Dôraz len na jednotlivca, nie na komunitu
„Príručka sa takmer výlučne sústreďuje na individuálnu pripravenosť a nevenuje sa komunitnému prístupu, ktorý sa napríklad pri vojne na Ukrajine ukazuje ako kľúčový,“ hovorí. Podľa neho práve schopnosť susedov, komunít a miest spolupracovať výrazne zvyšuje šancu zvládnuť krízovú situáciu.
Nestačí brožúra, treba systematickú osvetu
Podľa odborníka samotné vydanie príručky nestačí na to, aby sa zvýšila reálna pripravenosť obyvateľstva. „Každá príručka má limitovaný dosah – limituje ju počet ľudí, ku ktorým sa dostane a ktorí sú ochotní si ju prečítať,“ upozorňuje.
Na rozdiel od niektorých krajín nie je slovenský materiál distribuovaný do každej domácnosti. „Ministerstvo k téme nepripravilo masívnu informačnú kampaň. Ostatné krajiny o pripravenosti komunikujú intenzívne a systematicky.“
Problém vidí aj v školách. „Dnešné účelové cvičenia často neplnia potrebu reálnej pripravenosti. Jasné a jednotné kurikulum v oblasti krízovej pripravenosti je úlohou pre ministerstvo školstva.“
Slovensko zaostáva za severom aj susedmi
Na otázku, ako hodnotí slovenský prístup v porovnaní so Švédskom, Fínskom či pobaltskými krajinami, odpovedá otvorene. „Obávam sa, že pripravenosť na krízové situácie sa na Slovensku stále neberie dostatočne vážne. Vydaním príručky si ministerstvo splnilo absolútne minimum,“ povedal.
Podľa neho Slovensko nielenže nedosahuje úroveň severských krajín, ktoré sú v civilnej ochrane považované za vzor, ale „ani nedrží krok s okolitými krajinami ako Česko alebo Poľsko, ktoré na pripravenosti obyvateľstva posledné roky intenzívne pracujú.“
Nová brožúra tak môže byť prvým krokom, no podľa odborníka bude jej skutočný prínos závisieť od toho, či ju štát doplní o praktické návody, širšiu osvetu a systematické vzdelávanie verejnosti.
