Muži žijú menej zdravo a zanedbávajú očkovanie. Život im však skrátila najmä pandémia covidu a nadmerné zneužívanie drog.
Pravdepodobnosť, že muž zomrie oveľa skôr ako žena, je najvyššia za posledných 30 rokov. Medzi očakávanou priemernou dĺžkou života oboch pohlaví je dnes obrovská priepasť. Za posledné roky sa zväčšila o 5,8 roka, čo je najviac od 90. rokov. Nová analýza uverejnená v odbornom časopise The Journal of the American Medical Association skúmala, aké faktory k tomu najviac prispievajú.
Muži majú nezdravší životný štýl
Aktuálna štatistika hovorí, že kým ženy sa priemerne dožívajú 79,3 roka, u mužov je to len 73,5 roka. Ešte na prelome 20. storočia boli pritom tieto čísla diametrálne odlišné. Ženy vtedy žili len asi o dva roky dlhšie. V priebehu nasledujúcich desaťročí sa však táto priepasť začala zväčšovať, a to najmä pre nadmerné fajčenie, ktorému holdovali predovšetkým muži. Táto „epidémia fajčenia“ zvýšila počty prípadov ochorení srdca a rakoviny pľúc. Muži tak začali umierať skôr.
Zavedené opatrenia situáciu na chvíľu stabilizovali, ale v roku 2010 sa vek mužov opäť začal znižovať. Tentoraz to boli skoré úmrtia v dôsledku predávkovania opiátmi vrátane liekov na potlačenie bolesti.
Čoraz viac mužov začalo vplyvom nezdravého životného štýlu bojovať s cukrovkou, so srdcovými ochoreniami, ale mali aj vyššiu mieru samovrážd. Takisto drogy často spôsobujú zranenia, ktoré prispeli k viac ako 30-percentnému rozdielu v dĺžke života.
Pandémia zabíjala najviac
Obrovské zníženie priemernej dĺžky života u oboch pohlaví napokon spôsobila aj pandémia covidu, ktorá len v Spojených štátoch zabila viac ako 1,1 milióna ľudí. V rokoch 2019 až 2021 sa priemerná dĺžka života znížila z približne 79 na 76 rokov. Muži boli na tom opäť o niečo horšie, pretože na covid umierali častejšie ako ženy.
„To všetko poukazuje na obraz zhoršujúceho sa duševného zdravia ľudí, ale najmä mužov,“ povedal Brandon Yan, lekár na Kalifornskej univerzite v San Franciscu a hlavný autor štúdie, ktorá analyzovala údaje o úmrtí z Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb.
Prečo je to tak?
Podľa odborníkov sú za tým biologické faktory, napríklad horšia imunitná odpoveď tela na zápaly. Avšak do veľkej miery majú na to vplyv aj sociálne rozdiely a rozdiely v správaní. Muži zvyknú pracovať v odvetviach, kde je väčšie riziko kontaktu s covidom alebo iným život ohrozujúcim nebezpečenstvom. Tam patrí napríklad doprava, poľnohospodárstvo či stavebníctvo. Rovnako tak sa častejšie ocitajú za mrežami či na ulici. Navyše, ženy oveľa menej zanedbávajú očkovanie.
„Táto analýza zistila, že COVID-19 a zneužívanie drog v posledných rokoch najviac prispeli k prehlbovaniu rozdielov v očakávanej dĺžke života medzi pohlaviami,“ skonštatoval v štúdii Brandon Yan. „Muži umierali na COVID-19 častejšie ako ženy, a to najmä pre vyššiu chorobnosť, rozdielne správanie v kontexte starostlivosti o zdravie a rôzne sociálno-ekonomické faktory.“
