Michaela Musilová oznámila spoluprácu so Space scAvengers, chystá sa aj na Antarktídu.
Astrobiologička Michaela Musilová v pondelok v Bratislave informovala o spolupráci so slovenskou vesmírnou spoločnosťou Space scAvengers. Tá skúma nový spôsob manipulácie a eliminácie trosiek alebo väčšieho vesmírneho odpadu na obežnej dráhe. Informovala aj o plánoch vystúpiť na najvyššiu horu Antarktídy Mount Vinson a najvyššiu horu Severnej Ameriky Denali.
Spoluzakladateľ Space scAvengers Tomáš Balog na tlačovej konferencii potvrdil, že výsledkom spolupráce so slovenskou marsonautkou má byť popularizácia vesmírnej vedy a výskumu formou vedecko-populárnych prednášok a diskusií.
Musilová takisto informovala o svojich minuloročných aktivitách. Patrila k nim aj decembrová expedícia, ktorú viedla na najvyšší vrchol Južnej Ameriky Aconcagua. „Vyzbierali sme množstvo vzoriek pre NASA aj pre Univerzitu Komenského a ďalšie európske a americké inštitúcie,“ uviedla k expedícii, ktorá sa síce neskončila výstupom na vrchol pre zdravotné problémy jedného z členov tímu, ale priniesla vzorky extremofilov, organizmov, ktoré dokážu prežiť v extrémnych podmienkach, a geologické vzorky, o ktoré sa hlavne zaujíma NASA.
„Chcú zistiť, v akých podmienkach môže nejaký extrémny život prežiť, a to porovnávajú s geológiou na Marse,“ dodala k expedícii, ktorá je súčasťou projektu Astro Koruna Zeme, v rámci ktorého sa Musilová snaží vyliezť na všetky najvyššie vrcholy Zeme.
Tento rok chce vyliezť na dva najvyššie vrcholy
Tento rok sa v rámci tohto projektu chystá vyliezť na najvyšší vrchol Severnej Ameriky Denali a na Vinson, najvyšší vrchol Antarktídy. „Budú o dosť náročnejšie ako predošlé expedície. Napríklad na Denali musí mať človek na chrbte vyše 30-kilogramový ruksak a ešte ťahá ťažké sane aj niekoľko dní, vraj je to ešte ťažšia expedícia než Everest,“ poznamenala Musilová s tým, že tieto skúsenosti berie aj ako astronautský tréning, aby sa raz mohla uchádzať o výber do NASA.
Minulý rok bola tiež veliteľkou misie v poľskej stanici Lunarex, vybudovanej v bývalom bunkri. „Človek je uzavretý v umelom prostredí, kde nemá prístup k slnečnému svetlu, študujú sa tam rôzne psychologické a zdravotné faktory, ovplyvňujúce ľudské telo dlhodobo v podzemnom prostredí,“ priblížila Musilová simulovanú vesmírnu misiu, zameranú na sprístupnenie vesmíru ľuďom s fyzickým postihnutím.
„Mali sme v posádke paraastronautku, chýbala jej časť nohy, napriek tomu sa mohla zúčastniť na rôznych simulovaných vesmírnych expedíciách,“ dodala Musilová, ktorá bola minulý rok ako jediná Slovenka súčasťou najväčšej celoženskej a vedeckej expedície do Antarktídy.
„Náš cieľ bol študovať, ako ovplyvňujú tento kontinent klimatické zmeny, robiť o tom osvetu, zároveň chceme vytvoriť platformu pre mladé ženy, aby sa mohli lepšie uplatniť vo vede a v technike,“ ozrejmila Musilová, ktorá v súčasnosti patrí k tým vedcom sveta, ktorí absolvovali výskum na všetkých svetadieloch.
