Projekt Obce v dátach zverejnil prvý komplexný Index kvality života pre 71 slovenských okresných miest.
Analytický projekt Obce v dátach po prvýkrát zostavil komplexný Index kvality života Slovenska 2026. Rebríček porovnal 71 okresných miest na základe 29 objektívnych ukazovateľov z verejných zdrojov – od strednej dĺžky života a dostupnosti zdravotnej starostlivosti cez zamestnanosť, ceny bývania až po čistotu ovzdušia či objasnenosť kriminality.
Index nehodnotí subjektívnu spokojnosť obyvateľov ani prácu primátorov, ale reálne podmienky na život v meste a jeho okolí do 30 minút jazdy autom. Celkové hodnotenie jednoznačne potvrdilo roztvárajúce sa nožnice medzi západom a zvyškom krajiny. Prvé štyri miesta obsadil Bratislavský kraj: zvíťazila Bratislava (7,5 bodu), za ktorou nasledujú Senec, Malacky a Pezinok. Prvým mestom mimo bratislavského regiónu sa stala piata Trnava (5,9 bodu).
Prepadák pre Košice
Na opačnom konci rebríčka sa ocitla Revúca (3,2 bodu), pred ktorou skončili Rimavská Sobota (3,4 bodu) a Čadca (3,6 bodu). Z desiatky najhoršie hodnotených miest sa drvivá väčšina nachádza v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji. Výrazným prekvapením je umiestnenie Košíc, ktoré ako druhé najväčšie mesto Slovenska skončili až na 34. mieste.
Košice zo všetkých hodnotených miest úplne prepadli v čistote ovzdušia, vykazujú najvyššiu priemyselnú záťaž v okolí a najnižšiu objasnenosť trestných činov, pričom slabé skóre dosiahli aj v dostupnosti bývania. Naopak, excelujú v železničnej doprave a dostupnosti nemocníc.
Dĺžka života aj pasca neistoty v strede rebríčka
Zásadné rozdiely medzi regiónmi ukázal aj najdôležitejší ukazovateľ indexu – stredná dĺžka života. Najvyššieho veku sa ľudia dožívajú v okrese Bratislava, Senec a Pezinok, zatiaľ čo najhoršie štatistiky zaznamenali okresy Rimavská Sobota, Trebišov, Rožňava a Revúca.
Autori projektu zároveň upozorňujú, že kvôli tesným bodovým odstupom v strede tabuľky existuje pri väčšine miest takzvané pásmo neistoty, kedy sa poradie pri miernej zmene váh posúva aj o 10 miest. Štúdia preto neslúži na kázanie radniciam, ale ako dátová mapa pre štát a samosprávy, kam v budúcnosti nasmerovať investície a rozvoj.
