Volebná kampaň sa skončila, politici však na sociálnych sieťach komunikovať neprestali. Ministerstvo bezplatné statusy za kampaň nepovažuje, politológ však upozorňuje, že môžu plniť rovnaký účel.
Politik si zaplatí reklamu na Instagrame a počas volebného moratória ju musí vypnúť. Ak však podobný obsah zverejní bez platenej propagácie, volebná komisia to za porušenie zákona nepovažuje.
Rozhodujúci rozdiel tak nemusí spočívať v tom, čo kandidát hovorí, ale v tom, či za šírenie príspevku platí. Známi politici a influenceri však môžu mať výrazný dosah na sociálnych sieťach aj bez toho, aby za šírenie príspevku platili.
Redakcia Refresher News k téme oslovila Ministerstvo vnútra SR aj politológa Pavla Baboša. Zaujímalo nás, kde sa končí bežná komunikácia politika a začína volebná kampaň, ako môžu neplatené videá ovplyvňovať voličov a či má moratórium v ére sociálnych sietí ešte zmysel.
Politológovi sme zároveň poslali na posúdenie tri konkrétne instagramové príspevky politikov aj influencera. Volebné moratórium platí od štvrtka 22. októbra a skončí sa spolu s hlasovaním v sobotu 24. októbra o 20.30 h.
Bezplatné príspevky zákon neporušujú
Ministerstvo vnútra vo svojej odpovedi pre Refresher odkázalo na dlhodobú rozhodovaciu prax Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán.
„Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán v súlade so svojou ustálenou rozhodovacou praxou nepovažuje zverejnenie bezplatného príspevku na sociálnych sieťach v čase volebného moratória za porušenie zákona,“ uviedol rezort.
Komisia sa pritom odvoláva na viaceré svoje rozhodnutia z rokov 2016, 2022, 2023 a 2024. Rezort zároveň upozornil, že prípadné porušenie moratória preveruje štátna volebná komisia a na posúdenie konkrétneho prípadu potrebuje podrobnejšie informácie.
Politológ: Z hľadiska obsahu ide jednoznačne o kampaň
Redakcia oslovila aj politológa Pavla Baboša, ktorému poskytla konkrétne instagramové príspevky. Zaujímalo nás, či podobná komunikácia môže plniť funkciu predvolebnej kampane aj bez platenej propagácie.
„Z hľadiska obsahu ide jednoznačne o kampaň, pretože obsah priamo cieli na voliča a presviedča o výhodách, resp. pozitívach konkrétneho kandidáta s potenciálom ovplyvniť jeho voličské rozhodnutie,“ uviedol Baboš pre Refresher.
Politológ vysvetľuje, že platené aj neplatené príspevky môžu plniť rovnaký účel. Ak politik prostredníctvom videa presviedča ľudí o svojich riešeniach alebo výhodách svojej kandidatúry, z pohľadu politickej komunikácie môže pokračovať v kampani bez ohľadu na to, či za propagáciu zaplatil.
Ak má moratórium poskytnúť voličom čas na pokojné rozhodovanie, takéto príspevky podľa neho jeho zmysel oslabujú. Zákon pritom stanovuje, že volebná kampaň sa musí skončiť 48 hodín pred dňom volieb. Pri neplatených príspevkoch na sociálnych sieťach ale volebná komisia postupuje podľa výkladu, ktorý sme opísali vyššie.
Výhodu môžu získať politici s veľkým publikom
Rozlišovanie medzi platenou a neplatenou propagáciou otvára aj ďalšiu otázku. Kým menej známi kandidáti často potrebujú za reklamu platiť, politici s vybudovaným publikom môžu svoje posolstvá šíriť medzi tisíckami sledovateľov aj bez sponzorovania.
Baboš sa prikláňa k názoru, že súčasné pravidlá môžu takýchto politikov zvýhodňovať. Zároveň však uznáva protiargument, že každý kandidát má možnosť budovať si vlastnú fanúšikovskú základňu dlhodobo.
Podobná situácia môže nastať aj pri influenceroch, ktorí počas moratória verejne podporia konkrétneho kandidáta. Ich príspevok môže osloviť veľké publikum bez toho, aby za jeho šírenie niekto platil.
Politológ však upozorňuje, že na Slovensku nemáme presné dáta, ktoré by ukazovali, či dokáže byť vplyv influencera väčší alebo menší než platená politická reklama. Výsledok podľa neho závisí od viacerých faktorov vrátane samotného spracovania videa.
Za väčší problém považuje netransparentnosť motivácií influencerov. Pri navonok neplatenej podpore totiž nemusí byť jasné, prečo sa influencer rozhodol kandidáta propagovať a či za tým stojí nejaká dohoda. Podozrivé je to najmä v prípadoch, ak influencer v minulosti verejne nerozoberal politiku a deň pred voľbami sa rozhodol svojim fanúšikom odporučiť, koho (ne)voliť.
Otázky o podobnej podpore sa objavili aj počas aktuálneho moratória. Zápasník Samuel „Pirát“ Krištofič zverejnil video, pod ktorým viacerí ľudia spochybnili, či vzniklo bez odmeny. Spomenuli pritom aj influencerku Zuzanu Plačkovú, ktorá v minulosti prehovorila o sprostredkovaní finančnej ponuky na podporu prezidenta Pellegriniho.
„Kampaň beží už pekných pár týždňov, ak nie mesiacov, ale vy sa rozhodnete vydať video na podporu kandidáta prakticky okamžite po začiatku moratória, zaujímavé,“ napísal jeden z nich. Pirát však v neskôr zverejnenom videu hovorí, že chcel iba vyjadriť svoj názor.
Podobná diskusia sa rozprúdila už počas prezidentských volieb v roku 2024. Vtedy Plačková aj raper Rytmus verejne podporili Petra Pellegriniho počas volebného moratória rovnakou formou - prostredníctvom videí na sociálnych sieťach.
Ak má moratórium skutočne oddeliť kampaň od finálneho rozhodovania voličov, podľa Baboša by sa priameho presviedčania ľudí počas tohto obdobia mali zdržať aj influenceri.
Moratórium by výrazne skrátil alebo úplne zrušil
Baboš však vidí problém aj v samotnom fungovaní volebného moratória. „V dnešnej dobe nemá veľký význam,“ tvrdí. Pripomína, že bilbordy zostávajú na uliciach aj po skončení kampane. Politický obsah sa navyše môže k slovenským voličom dostať cez zahraničné médiá či sociálne siete, nad ktorými majú slovenské úrady obmedzenú kontrolu.
Súčasné pravidlá tak podľa neho nedokážu zabezpečiť úplné oddelenie predvolebnej kampane od rozhodovania voličov. Niektorí kandidáti pritom môžu vďaka veľkému publiku pokračovať v politickej komunikácii aj bez platenej reklamy. Za spravodlivejšie riešenie preto Baboš považuje výrazné skrátenie volebného moratória alebo jeho úplné zrušenie.
