Ak je pri práci s displejom potrebný korekčný prostriedok, zamestnávateľ by ho mal zabezpečiť, hovorí právnik na základe rozhodnutia Súdneho dvora EÚ.
Smernica Rady o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci so zobrazovacími jednotkami (displeje, monitory a pod.) určuje, že ak zamestnanec pri práci s týmito jednotkami potrebuje korekčné prostriedky ako dioptrické okuliare, musia mu byť poskytnuté. Upozornil na to advokát a partner v právnickej firme Vojčík & Partners Pavol Daubner v súvislosti so žalobou rumunského zamestnanca, ktorý požadoval o preplatenie nákladov na okuliare.
Súdny dvor EÚ rumunskému občanovi vyhovel. Rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (EÚ) pritom podáva podľa Daubnera výklad práva EÚ, ktorý je záväzný pre všetky rovnaké prípady riešené na vnútroštátnej úrovni.
Týka sa to aj slovenských zamestnávateľov
Na Slovensku upravuje úhradu ochranných prostriedkov nariadenie vlády SR o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami. „Čo sa týka samotnej úhrady a preplácania nákladov, je akceptovanou praxou, že sa buď priamo poskytuje určitý prostriedok zo strany zamestnávateľa, ako je to aj v prípade osobných ochranných pracovných prostriedkov, alebo zamestnávateľ poskytne náhradu nevyhnutných nákladov vynaložených pracovníkom,“ uviedlo pre TASR ministerstvo práce.
Daubner priblížil, že uvedená povinnosť zamestnávateľa nemôže byť splnená formou vyplatenia všeobecného mzdového príplatku zamestnancovi. Podmienky, za ktorých si zamestnanci môžu žiadať o preplatenie dioptrických okuliarov, na Slovensku určuje zamestnávateľ.
Národný inšpektorát práce dodal, že v prípade preplácania nákladov a zaobstaraním si samotného prostriedku zo strany zamestnanca by malo byť v záujme zamestnávateľa upraviť si tento postup interným predpisom.
Z nariadenia vlády vyplýva, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu pred zaradením na prácu so zobrazovacou jednotkou, v pravidelných časových intervaloch podľa osobitného predpisu a v prípade zrakových ťažkostí, ktoré môže spôsobiť práca so zobrazovacou jednotkou. Ak výsledky vyšetrení preukážu, že zamestnanec potrebuje špeciálne korekčné prostriedky na prácu so zobrazovacou jednotkou, zamestnávateľ je povinný ich poskytnúť.
„Špeciálne korekčné prostriedky na prácu so zobrazovacou jednotkou sú korekčné prostriedky s ohniskovou vzdialenosťou zodpovedajúcou práci so zobrazovacou jednotkou. Poskytujú sa na základe odporúčania lekára, ak nemožno použiť bežné korekčné prostriedky,“ priblížilo ministerstvo zdravotníctva.
Problematike by podľa Daubnera pomohlo prijatie metodického usmernenia, ktoré by upravilo odporúčaný postup uplatnenia nároku na náhradu nákladov zo strany zamestnancov a tiež minimálnu výšku preplácaných nákladov, čo by zamestnávateľom pomohlo v praxi realizovať túto povinnosť a zaviesť ju čo najskôr aj do samotnej praxe.