Upozornil na to partner advokátskej kancelárie Vojčík & Partners Eduard Szattler.
Na pohovore by sa firmy nemali pýtať uchádzačov o zamestnanie na veci, ktoré nesúvisia s prácou. Ide napríklad o otázky, ktoré sa týkajú tehotenstva či rodinných pomerov žiadateľa o prácu. Upozornil na to partner advokátskej kancelárie Vojčík & Partners Eduard Szattler.
Zamestnávateľ nesmie podľa Zákonníka práce žiadať od uchádzača o prácu osobné údaje o rodinných pomeroch, počte detí, plánovaní rodičovstva, tehotenstve, náboženskom vyznaní, politických názoroch alebo členstve v odborových organizáciách.
„Toto ustanovenie je doplnené zákonom o službách zamestnanosti, ktorý explicitne zakazuje zamestnávateľovi pri výbere zamestnancov pýtať sa na informácie, ktoré sa týkajú národnosti, rasového pôvodu alebo etnického pôvodu, politických postojov, členstva v odborových organizáciách, náboženstva, sexuálnej orientácie, na informácie, ktoré odporujú dobrým mravom a osobné údaje, ktoré nie sú potrebné na plnenie povinností zamestnávateľa,“ vysvetlil Szattler.
Rovnako firma nesmie podľa neho zisťovať informácie o bezúhonnosti danej osoby, pokiaľ teda nejde o prácu, ktorá to vyžaduje podľa nejakého osobitného predpisu. Zamestnávateľ by sa mal pýtať uchádzača len také informácie, ktoré súvisia s ponúkanou prácou. Na zdravotný stav sa môžu spoločnosti pýtať jedine, ak si zdravotné či psychické predpoklady vyžaduje osobitný predpis, ako je to napríklad pri vodičoch motorových vozidiel alebo pri práci s potravinami.
Na druhej strane je uchádzač o zamestnanie povinný informovať zamestnávateľa o všetkom, čo by mu bránilo vo vykonávaní práce alebo mohlo viesť k vzniku ujmy pre firmu. Týka sa to zdravotného stavu danej osoby a užívania liekov, ktoré môžu obmedzovať schopnosť vykonávať prácu.
Odborník spresnil, že v prípade zamestnania v gastropriemysle je každý, kto pracuje s potravinami, povinný preukázať svoju zdravotnú spôsobilosť vo forme zdravotného preukazu. „Pokiaľ ide o infekčné ochorenia, zamestnávateľ môže vyžadovať vyšetrenie na konkrétne ochorenia, napríklad hepatitídu alebo iné choroby, ak to je nevyhnutné pre prácu, ktorú uchádzač vykonáva, ako je napríklad práca s potravinami,“ dodal Szattler.
Zároveň upozornil, že porušenie týchto povinností zo strany zamestnávateľa pri vzniku pracovného pomeru môže viesť k nároku uchádzača na peňažnú náhradu. Rovnako môže firme hroziť aj pokuta od inšpektorátu práce za správny delikt.
