Mnohí rodičia netušia, že problémy môžu nastať už po niekoľkých mesiacoch neplatenia.
Neplatenie výživného nie je len rodinný konflikt. V určitom momente sa z neho môže stať trestný čin, za ktorý hrozí aj väzenie. Mnohí rodičia pritom netušia, že problémy môžu nastať už po niekoľkých mesiacoch neplatenia.
Na Slovensku upravuje vyživovaciu povinnosť najmä zákon o rodine a trestnoprávnu zodpovednosť zase § 207 Trestného zákona – trestný čin zanedbania povinnej výživy.
Kedy ide ešte o civilný problém a kedy už o trestný čin?
Ak rodič mešká s platením výživného niekoľko dní alebo týždňov, ide spravidla o občianskoprávny problém. Druhý rodič môže dlžné výživné vymáhať napríklad exekúciou.
Trestná zodpovednosť však vzniká v momente, keď rodič výživné neplatí najmenej dva mesiace v období dvoch rokov.
Inak povedané, ak dva mesiace po sebe nič nezaplatí (a pritom by mohol), už je to v zóne trestného práva.
Rozdiel je taktiež v tom, prečo neplatí:
- buď to robí úmyselne – vie, že má platiť, má z čoho, ale vedome neplatí,
- alebo ide aspoň o nedbanlivosť – je nezodpovedný, ignoruje povinnosť, „nerieši to“, hoci by mal a mohol.
To, že beží trestné konanie, neznamená, že sa nerieši aj exekúcia.
Druhý rodič si dlžné výživné stále môže a má vymáhať.
Príklad č. 1
Peter má platiť na syna 200 eur mesačne.
V januári mu zamestnávateľ mešká s výplatou, Peter pošle výživné až o dva týždne neskôr. V marci zasa nezaplatí načas, ale celý dlh doplatí na konci mesiaca.
Dieťa a druhý rodič to samozrejme pocítia, ale z pohľadu štátu je to stále civilný problém – Peter síce mešká, ale dlhy doplatí, neexistuje tu neplatenie aspoň 2 mesiace v kuse - trestný čin to ešte nie je.
Príklad č. 2
Ivan má platiť 150 eur mesačne. Príde o prácu, dlhé mesiace si nevie nájsť novú, žije z minima, spláca dlhy, sám si sotva pokryje základné potreby. Výživné nezaplatí 3 mesiace po sebe.
Formálne síce neplatí, ale otázka je, či vôbec má reálnu schopnosť platiť.
Ak naozaj objektívne nemá z čoho (žiadny príjem, žiadny majetok, snaha si prácu nájsť), orgány činné v trestnom konaní môžu dôjsť k záveru, že nejde o trestný čin, ale „len“ o dlh.
Druhý rodič si stále môže nárok vymáhať civilne (exekútor, súd), ale trestné právo je tu skôr výnimočný nástroj.
Príklad č. 3
Martin má platiť 250 eur mesačne. Má normálnu prácu, príjem okolo 1 200 eur.
Dva mesiace po sebe nezaplatí vôbec nič – žiadna čiastka, žiadna dohoda, ignoruje správy od bývalej partnerky, výzvy od exekútora, peniaze míňa na svoje hobby a víkendy.
Neplatí najmenej dva mesiace v období dvoch rokov a objektívne by platiť mohol.
Navyše je to jeho vina – nejde o náhlu chorobu, haváriu či stratu príjmu, ale o vedomé ignorovanie povinnosti.
Druhý rodič môže podať trestné oznámenie a popri tom riešiť aj exekúciu.
Aké tresty hrozia?
Za zanedbanie povinnej výživy hrozí v základnej sadzbe trest odňatia slobody až na dva roky. Ak sa povinnosti vyhýba úmyselne, teda zámerne robí všetko pre to, aby sa plateniu vyhol (napríklad pracuje načierno alebo sa skrýva), zákon pozná osobitnú skutkovú podstatu s prísnejšou sadzbou až na tri roky
V praxi však súdy často ukladajú podmienečné tresty. To znamená, že odsúdený síce nejde okamžite do väzenia, no dostane skúšobnú dobu a musí začať platiť. Ak povinnosti ďalej ignoruje, môže skončiť vo výkone trestu.
Neplatičovi zároveň hrozí:
- exekúcia na účet alebo mzdu, teda zrážky zo mzdy či z účtu v banke na zaplatenie dlžného aj budúceho výživného,
- zablokovanie majetku a jeho predaj v exekúcii, ak má nehnuteľnosti alebo hnuteľný majetok,
- dlhy a úroky z nezaplateného výživného,
- strata vodičského oprávnenia pri exekučnom vymáhaní,
- zápis v registri trestov (po odsúdení za trestný čin).
Práve register trestov býva veľký problém. Odsúdenie môže skomplikovať získanie práce v niektorých sektoroch. Niektoré profesie totiž vyžadujú bezúhonnosť.
Dá sa trestnému stíhaniu ešte vyhnúť?
Áno. Slovenský Trestný zákon pozná pri tomto trestnom čine takzvanú „účinnú ľútosť“. V praxi to znamená, že ak rodič dlh doplatí skôr, než sa súd odoberie na záverečnú poradu, trestnosť činu môže zaniknúť.
Podmienkou však je, aby neplatenie nemalo trvalo nepriaznivé následky pre dieťa a aby zaplatil celý dlh (nie len časť).
Mnohí neplatiči preto začnú riešiť dlžné výživné až po začatí trestného stíhania. To však neznamená, že problém zmizne automaticky – polícia aj súd skúmajú okolnosti prípadu individuálne.
Čo môže urobiť rodič, ktorý výživné nedostáva?
Najčastejším riešením je exekúcia.
Ak existuje právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie o výživnom, oprávnený rodič môže podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor potom môže siahnuť na účet, mzdu alebo majetok dlžníka a z týchto peňazí uspokojovať dlžné aj bežné výživné.
Druhou možnosťou je podať trestné oznámenie na polícii alebo prokuratúre pre podozrenie zo zanedbania povinnej výživy. V praxi často funguje kombinácia oboch postupov – popri exekúcii prebieha aj trestné konanie.
Aké dôkazy si pripraviť?
• bankové výpisy (aby bolo vidno, kedy prišli alebo neprišli platby),
• komunikáciu s druhým rodičom,
• SMS správy a e-maily,
• potvrdenia o prijatých alebo chýbajúcich platbách,
• súdne rozhodnutie o výživnom.
Pomôže štát? Existuje náhradné výživné
Ak rodič výživné neplatí a vymáhanie je neúspešné, môže pomôcť štát prostredníctvom náhradného výživného. O dávku sa žiada na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Štát následne vypláca dieťaťu určitú sumu namiesto neplatiča a dlh potom vymáha od povinného rodiča.
