Kľúčovým terčom hybridných útokov, výcviku diverzantov, platených protestov a manipulácie volieb sa po Ukrajine stalo Moldavsko.
Z tajného decembrového stretnutia v Kremli unikli spravodajské informácie o kľúčovom cieli Vladimira Putina pre rok 2026. Podľa zistení denníka The New York Times sa ním stal rozklad Európskej únie a Severoatlantickej aliancie zvnútra. Po Ukrajine si Moskva ako druhý najdôležitejší cieľ vplyvových a diverzných operácií vybrala Moldavsko, ktoré sa snaží silou-mocou odkloniť od proeurópskeho smerovania.
Na dosiahnutie destabilizácie v regióne využil Kremeľ masívne financovanie a agresívne stratégie:
- Výcvikové tábory a záškodníci: V Srbsku, Bosne a Hercegovine a v Moskve prebiehali kurzy pod dohľadom ruskej služby GRU. Účastníci dostávali 400 dolárov za to, že sa učili prerážať policajné kordóny, zakladať požiare, vyrábať výbušniny či ovládať útočné drony.
- Propaganda v chrámoch a platené protesty: Rusko platilo stovkám moldavských pravoslávnych kňazov okolo 1 000 dolárov za diskreditáciu EÚ počas bohoslužieb.
- Čierny kapitál z exilu: Celú sieť spravovanú z technologického centra Skolkovo financoval odsúdený moldavsko-izraelský podnikateľ Ilan Šor žijúci v Rusku. Naverboval približne 150-tisíc ľudí na kupovanie hlasov a platenú účasť na protestoch.
- Kybernetické a energetické útoky: Popri hackerských útokoch na volebné orgány Moskva najnovšie zasiahla aj elektrické vedenie na západnej Ukrajine, čím pripravila o elektrinu 70 % Moldavska.
Moldavské zložky dokázali plánované násilné nepokoje počas posledných volieb včas odhaliť a eliminovať, vďaka čomu voľby vyhrala proeurópska prezidentka. Predstavitelia Moldavska však zdôrazňujú, že hoci prvú bitku vyhrali, hybridná vojna s Kremľom pokračuje.
