Každé ráno odídu z domu, strávia deň v knižnici alebo kaviarni a večer sa vrátia, akoby boli v práci. Čoraz viac Číňanov tak pred rodinou skrýva to, že nemajú prácu. Nechcú totiž čeliť otázkam a tlaku okolia.
32-ročná Coco Li takmer prezradila svoje tajomstvo, keď chcela do rodinného chatu poslať fotku domáceho obeda. Na poslednú chvíľu si ale uvedomila, že by sa jej matka mohla začať pýtať, prečo nie je v práci. Coco totiž pred viac ako pol rokom dala výpoveď a rodičom to nepovedala, uvádzajú The Times of India.
„Dostala by sa do nekonečného kolotoča úzkostí a nakoniec by tú úzkosť preniesla na mňa,“ vysvetlila Coco, prečo pred mamou svoju situáciu tají. Podobne to má aj množstvo ďalších Číňanov, ktorí sú nezamestnaní, no nechcú znepokojovať svojich blízkych alebo riešiť, že od nich rodina niečo očakáva.
Predstierané dochádzanie do práce je hitom sociálnych sietí
Na čínskych sociálnych sieťach sa preto šíria návody, ako predstierať bežný pracovný deň. Ľudia zdieľajú tipy, kde tráviť čas mimo domova alebo ako odpovedať na otázky príbuzných. Príspevky spojené s týmto trendom nazbierali na platforme Douyin, čínskej obdobe TikToku, cez 610 miliónov zhliadnutí. Na sieti RedNote ďalších viac ako 70 miliónov.
28-ročná Susan Sun prišla o prácu v internetovej spoločnosti už koncom minulého roka. Rodičom to však nepovedala. Keď sa k nej nasťahovali, začala každé ráno odchádzať pred deviatou a vracať sa až po šiestej večer. Žije z podpory v nezamestnanosti a peňazí, ktoré jej zostali z odstupného. Sama hovorí, že jej súčasný život vyhovuje. Najväčší tlak cíti práve od rodičov.
Podobnú skúsenosť má 36-ročná žena pracujúca v oblasti vizuálnych efektov, ktorá prišla o miesto kvôli prepúšťaniu súvisiacemu s umelou inteligenciou. „Nikdy by som neverila, že knižnica môže byť v pracovný deň úplne plná,“ opísala.
Za trendom stoja aj problémy čínskej ekonomiky
Podľa odborníkov nejde len o bizarný internetový fenomén. Čína sa potýka so slabou ponukou pracovných miest, problémami na realitnom trhu a rastúcou automatizáciou. Firmy kvôli konkurencii znižujú náklady a prepúšťajú zamestnancov.
Politologička Diana Fu z Cornellovej univerzity upozorňuje, že predstieranie zamestnania umožňuje ľuďom zachovať si pred okolím tvár. Zároveň však môže tlmiť spoločenskú nespokojnosť, a tým nepriamo pomáhať čínskej vláde. Tá sa totiž snaží rozvíjať automatizáciu a umelú inteligenciu, pričom súčasne nedokáže zabezpečiť dostatok pracovných miest.
Podľa sociologičky Yige Dong z Univerzity v Buffale navyše môže byť čoraz ťažšie takúto situáciu dlhodobo skrývať. Čína má totiž pomerne slabý systém sociálnej podpory a nezamestnaní sa časom môžu dostať do situácie, kedy budú musieť požiadať rodinu o finančnú pomoc.
