Najnovšia štúdia odhalila, že pasívnemu fajčeniu je celosvetovo vystavená viac ako tretina populácie.
Podľa rozsiahlej štúdie Global Burden of Disease (GBD), publikovanej v časopise Lancet, bola v roku 2023 pasívnemu fajčeniu vystavená viac ako tretina svetovej populácie – čo predstavuje približne 2,71 miliardy ľudí. Tabakový dym prispel k úmrtiu 1,66 milióna nefajčiarov, pričom medzi najohrozenejšie skupiny patrilo 767 miliónov detí do 15 rokov a 1,49 miliardy žien.
Odborníci upozorňujú, že dym voľne stúpajúci z cigarety (sidestream smoke), ktorý vdychujú nefajčiari, neprechádza cez filter a obsahuje výrazne vyššie koncentrácie toxických a rakovinotvorných látok. Pasívne fajčenie priamo spôsobuje cievne mozgové príhody, chronické pľúcne ochorenia, astmu, cukrovku 2. typu či rakovinu pľúc a prsníka, čím svet ročne prichádza o takmer 45 miliónov rokov zdravého života.
Medzery v zákonoch
Správa poukazuje na to, že približne 70 % svetovej populácie stále nemá dostatočnú právnu ochranu pred tabakovým dymom na verejných miestach. Najprísnejšie normy Svetovej zdravotníckej organizácie spĺňa len 79 krajín sveta. V regióne strednej a východnej Európy vrátane strednej Ázie dosahuje miera vystavenia pasívnemu fajčeniu 37,7 %, čo výrazne prevyšuje celosvetový priemer (33,9 %) a zasahuje 146 miliónov obyvateľov.
Naopak, výrazný pokrok zaznamenali krajiny ako Dánsko či Nórsko, kde sa expozíciu dymu podarilo od roku 1990 znížiť takmer o polovicu. Vedci zdôrazňujú, že samotné zákazy nestačia a štáty musia pritvrdiť aj pri zdanení tabaku, zákazoch reklamy či podporných programoch na odvykanie.
