Jeden „di*kpic“ na Slovensku nie je trestným činom, mužom tak hrozí len pokuta.
České ministerstvo spravodlivosti pripravilo rozsiahlu novelu trestného zákona. Reaguje ňou na európsku smernicu o boji proti násiliu na ženách. Ministerstvo ju koncom augusta 2026 poslalo do pripomienkového konania – zatiaľ teda ide o návrh, nie o platný zákon. Popri tejto novele prechádza českým parlamentom aj samostatný poslanecký návrh naprieč koalíciou, ktorý sa týka tzv. drink spikingu.
Čo plánujú v Česku zmeniť?
- Cyberflashing: Za nevyžiadané zasielanie explicitných záberov (takzvané „di*kpics“ v niektorých prípadoch môže hroziť až rok za mrežami.
- Doxing: Úmyselné zverejnenie adresy, telefónneho čísla či e-mailu obete s cieľom vyvolať vyhrážky alebo útok. V Česku za takýto skutok navrhujú 2 roky väzenia. Novela má zároveň umožniť súdom nariadiť rýchlejšie odstránenie tohto obsahu z internetu – táto právomoc sa týka aj neoprávnene zverejnených intímnych záberov.
- Drink spiking: Za tajné vhodenie drogy či naliatie alkoholu do cudzieho nápoja bude v základnej sadzbe hroziť rok väzenia. V prípade zanechania ťažkých následkov môže páchateľ dostať až 10 rokov.
Jedna intímna fotka je na Slovensku iba priestupkom
Podľa riaditeľa Ústavu kriminológie, sociológie práva a justičného výskumu na Právnickej fakulte UK v Bratislave Lukáša Turaya jednorazové poslanie intímnej fotografie na Slovensku nemusí automaticky napĺňať znaky trestného činu: „V takom prípade môže ísť o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, za ktorý hrozí pokuta do 1 000 eur.“
V prípade dlohodobého a opakovaného zasielania intímnych fotografií by už mohlo ísť o trestný čin nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b Trestného zákona. Páchateľ však musí v posielaní pokračovať aj napriek odmietaniu druhej strany a jeho konanie musí obeti preukázateľne podstatným zhoršovať kvalitu života.
Ako funguje na Slovensku doxing
Turay hovorí, že ochrana pred zverejnením citlivých údajov (doxingom) u nás existuje, ale neplatí plošne: „Ak niekto zverejní tvoju adresu a vyzýva ľudí, aby ti išli ublížiť, ide už dnes o trestný čin podnecovania, aj keby k samotnému útoku nakoniec nedošlo.“
Dopĺňa, že ak napr. zamestnanec vytiahne tvoje číslo z pracovnej databázy a hodí ho na internet, môže sa dopustiť trestného činu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 Trestného zákona. Ak ťa však niekto „doxxne“ z údajov, ktoré vedel zo súkromného kontaktu, postih je podľa Turaya oveľa zložitejší: „Ak rovnaké číslo pozná zo súkromného kontaktu, toto ustanovenie nemožno použiť.“
Podľa právnika ani podľa navrhovanej novely v Česku nestačí na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu samotné zverejnenie takýchto údajov: „Páchateľ musí konať s cieľom podnietiť iného na spôsobenie ujmy na zdraví alebo vážnej ujmy na právach alebo oprávnených záujmoch tejto osoby.“
Drink spiking sa posudzuje od látky, množstva aj zámeru
Čo ak ti niekto hodí drogu do drinku, no našťastie si to všimneš skôr, ako dôjde k znásilneniu či inej forme ublíženia na zdraví? Podľa Lukáša Turaya ani takéto konanie nezostáva na Slovensku beztrestné:
„Rozhodujúce je, akú látku a v akom množstve páchateľ použil, aké nebezpečenstvo vytvoril a čo tým sledoval. Ak nápoj pripravil s cieľom obeť následne znásilniť, ide o prípravu na zločin,“ hovorí právnik.
Dodáva, že tajné priliatie alkoholu do nealko nápoja dospelému človeku nie je automaticky trestným činom a ani by byť nemalo.
„Nemožno však paušálne povedať, že tajné pridanie alkoholu je vždy protiprávnym konaním. Môže nám to byť nepríjemne, ale to neznamená, že je to automaticky protiprávne. Vo všeobecnosti platí, že rozhodujúce v prípade podania alkoholu a iných látok je druh, množstvo, okolnosti a úmysel páchateľa,“ tvrdí Turay.
