Hoci súčasné teploty pripomínajú skôr babie leto a dlhodobé klimatické modely rátajú s ďalšou nadpriemerne teplou zimou, tohtoročné sviatky môžu priniesť nečakané prekvapenie.
Zatiaľ čo vonku stále panujú na dané ročné obdobie nezvyčajne vysoké teploty, zimná sezóna a s ňou aj večná otázka zasnežených Vianoc sa nezadržateľne blížia. Základné meteorologické prognózy zatiaľ hovoria jasnou rečou – predpokladajú mierny priebeh zimy a teploty vysoko nad dlhodobým normálom.
Podľa nemeckého meteorológa Dominika Junga však do celej rovnice vstupuje nevyspytateľná premenná, ktorá môže papierové predpoklady úplne prevrátiť naruby. V komentári pre denník Frankfurter Rundschau poukázal na klimatický jav El Niño, ktorý v sebe skrýva nečakaný zimný potenciál.
Keď polárny vír povolí, nastupuje mráz zo severu
Kľúč k zasneženej krajine leží vysoko v atmosfére. Extrémne silné El Niño totiž dokáže radikálne rozkolísať bežnú cirkuláciu vzduchu na celej severnej pologuli, v dôsledku čoho sa stáva stabilita polárneho víru mimoriadne zraniteľnou.
Ak nastane kolaps tohto víru, atmosférické prúdenie sa dokáže v priebehu pár dní otočiť o 180 stupňov. Namiesto teplého atlantického vzduchu sa k nám v takom prípade otvorí priama cesta pre arktický chlad z Ruska alebo Škandinávie. Práve takáto náhla zmena by mohla zabezpečiť vytúžené snehové zrážky aj počas sviatočných dní.
Dva extrémy: Od arktickej zimy po predčasnú jar
Historické záznamy ukazujú, že El Niño je meteorologickou dvojsečnou zbraňou. Jung pripomína zimu na prelome rokov 2009 a 2010, kedy rovnaký jav priniesol do viacerých kútov Európy dlhotrvajúce mrazy a bohatú snehovú perinu.
Na druhej strane však stojí zima 2015/2016, kedy takzvané „super El Niño“ spôsobilo pravý opak – extrémne teplý december, ktorý namiesto Vianoc navodil skôr atmosféru začínajúcej jari.
Realita nížin a vianočný odmäk
Pri nádejach na bielu idylu však netreba ignorovať vplyv globálneho otepľovania. V dôsledku stúpajúcich priemerných teplôt je snehová pokrývka v európskych nížinách čoraz vzácnejším úkazom. Samotný Jung priznáva, že v nižších polohách sa bežná šanca na biele Vianoce dlhodobo pohybuje len na úrovni 10 až 15 percent, zatiaľ čo istotu majú prakticky len obyvatelia horských oblastí.
Tradičnou komplikáciou býva aj povestný vianočný odmäk, kedy sa sneh tesne pred Štedrým dňom rýchlo roztopí pod vplyvom náhleho oteplenia. Výrazne stabilnejšie vyhliadky na mrazivé počasie podľa meteorológa spravidla prináša až prelom rokov na Silvestra.
Hoci istotu zasneženej zimy dnes nikto negarantuje, potenciál na prekvapenie je podľa experta najvyšší za dlhé roky. Definitívny verdikt však prinesú až presnejšie predpovede, ktoré dokážu spoľahlivo zmapovať situáciu maximálne desať dní vopred.
