Globálna klíma čelí ďalšiemu extrémnemu náporu
Podľa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) blíži k historickému teplotnému maximu. Posledných dvanásť rokov bolo vôbec najteplejších v histórii pozorovaní, pričom za prvé tri štvrťroky tohto roka bola priemerná globálna teplota o 1,47 °C vyššia v porovnaní s predindustriálnou érou. Situáciu dramaticky zhoršuje jav El Niňo.
Ten v decembri pravdepodobne dosiahne rekordnú silu a podľa šéfky WMO Celeste Saulovej prinesie ďalšie vlny horúčav a výkyvy počasia aj v priebehu roka 2027.
Otepľovanie atmosféry sprevádza kritický stav svetových vôd a ľadovcov. Teploty morí opakovane prepisujú mesačné rekordy, čo poháňa ničivejšie búrky a zrýchľuje vzostup morskej hladiny. Extrémne straty hlásia aj svetové ľadovce – len vlani prišli o 400 gigaton hmoty, čo predstavuje úbytok rovnajúci sa piatim olympijským bazénom za každú sekundu roka. Rozsah morského ľadu v Arktíde sa prepadol na historické minimá a zásoby pitnej vody na Zemi kontinuálne klesajú už od roku 2014.
Extrémy počasia čoraz tvrdšie zasahujú ľudské životy, energetiku a poľnohospodárstvo. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) dokonca historicky prvýkrát označila zdravotné riziká spojené s El Niňom za mimoriadnu zdravotnú situáciu, najmä pre ohrozenie dodávok potravín a šírenie chorôb.
Pozitívom zostáva aspoň fakt, že systémy včasného varovania pred katastrofami sa za posledných desať rokov rozšírili z 55 na 136 krajín, no experti pred summitom COP31 žiadajú ešte vyššie investície do globálneho monitorovania počasia.
