Najhorúcejšia časť vlny ešte len prichádza a na väčšine Slovenska budú platiť výstrahy najvyššieho stupňa. Klimatológ Jozef Pecho upozorňuje, že problémom nebude iba teplota, ale aj tropické noci, extrémne sucho a riziko prudkého búrkového zlomu.
Najbližšie dni prinesú na Slovensko vrchol aktuálnej vlny horúčav. Pocitová teplota môže miestami dosiahnuť až 46 °C a mimoriadne vysoké hodnoty neustúpia ani po jednom či dvoch dňoch.
Klimatológ Jozef Pecho upozorňuje, že problémom nebude iba samotná teplota, ale najmä dĺžka celej epizódy. Na juhu krajiny môže prísť osem až deväť dní za sebou s maximami nad 35 °C a šesť až sedem dní v rade nad 38 °C. „Práve kumulácia tepelnej záťaže je to, čo z tejto vlny horúčav robí zdravotný problém,“ vysvetľuje.
kde sa venuje problematike adaptácie na klimatickú zmenu. Pôsobí aj v Regionálnom klimatologickom inštitúte (RCI).
Slovenský hydrometeorologický ústav vydal na pondelok, utorok a stredu pre väčšinu krajov výstrahy tretieho, teda najvyššieho stupňa. Po vrchole horúčav navyše môže prísť prudký zlom so silnými búrkami a veľkými krúpami.
- kde môže pocitová teplota dosiahnuť až 46 °C a ktoré oblasti zasiahne horúčava najviac,
- prečo extrémne sucho zvyšuje teploty a riziko požiarov,
- kedy môžu po horúčavách prísť silné búrky s veľkými krúpami.
Nad Slovenskom leží mimoriadne horúci vzduch
Jozef Pecho upozorňuje, že aktuálne teploty výrazne prekračujú hodnoty typické pre toto obdobie. Na prelome júla a augusta sa dlhodobý priemer denných maxím v slovenských nížinách pohybuje približne od 27 do 29 °C, tento týždeň však môžu byť teploty o osem až jedenásť stupňov vyššie.
Podľa výpočtu modelu ALADIN, aktualizovaného v pondelok 3. augusta, môžu maximá na juhozápade dosiahnuť v pondelok 38 až 39 °C, v utorok 39 až 40 °C a v stredu 39 až 41 °C.
Najviac zasiahnuté môžu byť podľa Jozefa Pecha Záhorie, Podunajská nížina, Hont a južné kotliny stredného Slovenska. V stredu sa môže teplotné maximum presunúť aj na Východoslovenskú nížinu. Na severe bude približne o päť stupňov chladnejšie, aj tam však zostanú tridsiatky.
Hranicu 40 °C už Slovensko počas tejto vlny prekonalo. Na stanici Štrkovec na južnom Gemeri namerali 1. augusta 40,2 °C. Najväčšiu pravdepodobnosť ďalšieho prekročenia štyridsiatky vidí klimatológ od utorka do štvrtka, najmä v okolí Hurbanova, Nových Zámkov, Komárna a Želiezoviec.
Pocitovo môže byť až 46 °C
Pre ľudský organizmus nebude rozhodovať iba hodnota na teplomere. Pocitová teplota vyjadrená indexom UTCI môže podľa Jozefa Pecha dosiahnuť takmer 46 °C. Index zohľadňuje teplotu, vlhkosť, vietor aj sálanie tepla z rozpálených ciest, chodníkov a budov. Takéto hodnoty už predstavujú veľmi silný tepelný stres.
Záťaž sa neskončí ani po západe slnka. V nížinách nemusia teploty klesnúť pod 20 °C a miestami zostanú na úrovni 22 až 25 °C. Organizmus tak nebude mať dostatok času na regeneráciu a únava z tepla sa bude hromadiť zo dňa na deň.
Väčšina krajov má najvyššiu výstrahu
SHMÚ vydal výstrahy pred vysokými teplotami už na pondelok. Tretí stupeň platí v Bratislavskom, Banskobystrickom, Nitrianskom a Trnavskom kraji. V Trenčianskom, Košickom, Prešovskom a Žilinskom kraji platí druhý stupeň.
V utorok sa výstrahy najvyššieho stupňa rozšíria aj na Trenčiansky, Košický kraj. Druhý stupeň zostane iba v Žilinskom a Prešovskom kraji.
Rovnaké rozdelenie ukazujú aj výstrahy na stredu, no tretí stupeň pribudne v Prešovskom kraji. Najvyšší stupeň platí počas najteplejšej časti dňa, prevažne od 13.00 do 19.00 h.
Tretí stupeň upozorňuje na mimoriadne vysoké teploty, ktoré predstavujú veľké riziko pre zdravie. Najviac ohrození sú seniori, malé deti, chronicky chorí ľudia a ľudia pracujúci na priamom slnku.
Sucho pridáva ďalšie stupne
Horúčava prichádza do mimoriadne vysušenej krajiny. Od začiatku roka spadlo podľa Jozefa Pecha na Slovensku v priemere približne 300 milimetrov zrážok namiesto obvyklých 450 milimetrov. „V dostupných dátach od roku 1961 nemáme k tomuto dátumu ani jeden suchší rok - prekonaný je aj doteraz rekordný rok 2022,“ hovorí.
Zároveň odhaduje, že takáto krajina môže k denným maximám pridávať ďalšie dva až štyri stupne. „Bez tohto efektu by sme sa dnes o štyridsiatke asi vôbec nebavili,“ upozorňuje klimatológ.
Sucho zároveň zvyšuje riziko požiarov. Na juhu Slovenska sa index požiarneho počasia dostal do extrémnej kategórie a na západe klesla vlhkosť hrubšieho horľavého materiálu na kritickú úroveň. Najhoršia situácia je podľa Jozefa Pecha na Podunajskej nížine a v Banskobystrickom kraji.
Ochladenie príde, no nie výrazné
Vrchol horúčav pripadá podľa klimatológa na utorok 4. až štvrtok 6. augusta. Prvé výraznejšie ochladenie môže doraziť medzi 7. a 9. augustom, presný termín sa však ešte môže posunúť.
Ani potom nepríde chladné počasie. Maximá môžu klesnúť zo štyridsiatok približne na 31 až 35 °C, čo zostane výrazne nad dlhodobým priemerom. Modely naznačujú ďalšie oteplenie po 12. auguste, no tento výhľad už leží za hranicou spoľahlivej predpovedateľnosti.
Po horúčavách hrozia silné búrky
Koniec horúceho obdobia podľa Jozefa Pecha nemusí prebehnúť pokojne. Najrizikovejšie obdobie pre výraznejší búrkový zlom momentálne vychádza medzi 7. a 9. augustom, jednotlivé búrky sa však môžu objaviť aj skôr.
V atmosfére sa nahromadí veľké množstvo energie, pričom v nižších vrstvách zostane veľmi suchý vzduch. Takéto podmienky podporujú prudké zostupné prúdy, silné nárazy vetra a veľké krúpy.
„Ukážku sme videli pár dní dozadu, 28. júla, keď supercela priniesla do Lekároviec krúpy s priemerom približne sedem centimetrov a na dolnom Zemplíne aj ničivý nárazový vietor,“ upozorňuje Jozef Pecho.
Problémom môže byť aj intenzívny dážď. Vysušená a spečená pôda podľa klimatológa prijíma vodu pomaly, preto zrážky rýchlo odtekajú po povrchu.
Aj krátka búrka tak môže vyvolať lokálnu prívalovú povodeň alebo výraznú eróziu pôdy. Vyššie riziko Pecho očakáva najmä na juhozápade Slovenska a v podhorských povodiach Šariša, Kysúc a horného Zemplína.
Podobné horúčavy prichádzajú častejšie
Slovenské letá sú podľa klimatológa približne o dva až tri stupne teplejšie než v období rokov 1961 až 1990. Vlny horúčav zároveň trvajú dlhšie a začínajú skôr.
Pecho upozorňuje aj na rýchle striedanie extrémov. Po suchu a horúčave môže vegetácia ľahko vzplanúť, zatiaľ čo následný prudký dážď môže spôsobiť prívalové povodne.
„Ešte pred mesiacom by som povedal, že zopakovanie júnovej vlny horúčav počas toho istého leta je len veľmi málo pravdepodobné. A dnes tu máme vlnu, ktorá ju môže v niektorých parametroch dokonca prekonať,“ uzatvára Pecho.
