Podpora členstva v NATO klesla za jediný rok zo 72 % na 58 %, väčšina ľudí už nepripisuje hlavnú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine Rusku a 50 % považuje USA za bezpečnostnú hrozbu.
Najnovší prieskum verejnej mienky, ktorý uskutočnila organizácia Globsec v ôsmich krajinách strednej a východnej Európy vrátane Slovenska. Prieskum koncom marca aktuálneho roka skúmal postoje regiónu ku kľúčovým témam dnešných dní ako vojna na Ukrajine, účasť krajín v NATO či EÚ a názor na demokraciu. Jeho výsledky zdôrazňujú rozdielnosť názorov v jednotlivých krajinách.
Priemerná podpora členstva v NATO v regióne je 79 %, ale údaje sa v jednotlivých
krajinách výrazne líšia. Na jednej strane členstvo v Aliancii podporuje až 94 % Poliakov a na druhej strane je zásadne nižšia podpora v krajinách ako Slovensko a Bulharsko, kde dosahuje len 58 %.
Podobne v regionálnom priemere 74 % respondentov uznáva, že vojenská podpora Ukrajine pomáha nášmu susedovi brániť sa proti vojenskej agresii Ruska. Na Slovensku, v Rumunsku a v Bulharsku si však väčšina ľudí myslí, že vojenská pomoc Ukrajine je provokácia Ruska, ktorá nás približuje k vojne. Na Slovensku si to podľa prieskumu myslí najviac – až 69 % opýtaných.
Podľa slov analytičky Jany Kazaz je prekvapivé, ako zásadne sa zmenili postoje Slovákov počas medzi rokmi 2022 a 2023. Spomedzi skúmaných krajín je Slovensko jedinou krajinou, v ktorej podpora zotrvania v NATO od vypuknutia vojny na Ukrajine klesla. V číslach podpora klesla zo 72 % na 58 %. Klesla aj podpora zotrvania Slovenska v Európskej únii, ktorá sa aktuálne pohybuje na úrovni 64 %.
Len 40 % pripisuje hlavnú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine Rusku a 50 % považuje USA za bezpečnostnú hrozbu. V našej krajine len 31% ľudí pozitívne vníma prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského a prezidenta Ruska Vladimira Putina vníma pozitívne 27 %. Z toho vyplýva, že lídri krajín vo vojenskom konflikte majú podobnú podporu. Napríklad v Českej republike sú čísla úplne odlišné, keďže prezidenta Zelenského vníma pozitívne 68 % a Putina len 8 %.
„Slovensko je príkladom toho, čo sa môže stať, keď skombinujeme nedôveru v inštitúcie, spoločnosť s náchylnosťou veriť dezinformáciám a silných politických aktérov, ktorí vedia využiť frustrácie a obavy spoločnosti vo svoj prospech. Sme poznačení politickým chaosom a zmätkami spôsobenými vládnucou koalíciou v rokoch 2020 až 2023,“ vysvetľuje senior analytička Globsecu Katarína Klingová.
