Podľa bezpečnostného analytika Vladimíra Bednára už nie je prítomnosť dronov nad naším územím len hypotéza, ale realita.
V reakcii na eskalujúci konflikt na Ukrajine a rastúcu hrozbu, ktorú predstavujú drony, sa téma protidronovej steny (tzv. „Drone Wall“) stala významnou prioritou pre celú Európu, obzvlášť pre krajiny na východnom krídle NATO, vrátane Slovenska.
Nutnosť konať potvrdili nedávne incidenty, ktoré jasne odhalili zraniteľnosť nášho vzdušného priestoru. Ako príklad slúži prelet ruského dronu nad poľskou dedinou z 10. septembra, rovnako ako narušenia vzdušného priestoru nad Dánskom a v tom istom mesiaci aj prelety ruských lietadiel MiG-31 nad Estónskom. Tieto závažné incidenty viedli Poľsko a Estónsko k aktivácii Článku 4 Severoatlantickej zmluvy a k žiadosti o okamžité konzultácie NATO.
Reakciou na túto čoraz častejšiu a ťažšie kontrolovateľnú hrozbu je iniciatíva „dronového múru“ alebo „protidronovej steny“. Ide o komplexný projekt, na ktorom sa zaviazali pracovať Európska komisia a NATO s cieľom vybudovať integrovaný systém regionálnej protidronovej obrany.
Hlavným cieľom je efektívne monitorovať, detegovať a eliminovať hrozby, ktoré malé a ťažko spozorovateľné drony predstavujú pre bezpečnosť členských štátov. Napriek počiatočným nejasnostiam ohľadom účasti je dôležité, že sa k rokovaniam nakoniec pripojilo aj Slovensko a Maďarsko, pretože funkčný „dronový múr“ je kľúčový pre ochranu našej spoločnej bezpečnosti.
- Prečo je pre Slovensko dôležitá účasť na rokovaniach.
- Ako drony ohrozujú aj Slovensko.
- Prečo sú drony kľúčovým nástrojom v hybridných vojnách.
- Ako má dronová obrana fungovať v praxi a na akom princípe pracuje.
- Či je Slovensko dnes technologicky pripravené čeliť dronovým hrozbám.
Reálna hrozba aj pre našu krajinu
Protidronová stena sa priamo týka aj Slovenska, a to hneď z dvoch dôvodov. Na jednej strane sme súčasťou východného krídla NATO a susedíme s Ukrajinou, ktorá je v centre konfliktu. Na druhej strane už nemožno hovoriť o prítomnosti dronov nad naším územím ako o hypotéze – podľa bezpečnostného analytika Vladimíra Bednára ide o realitu.
Na úvodnom rokovaní o iniciatíve vytvorenia protidronovej steny, ktorá je reakciou na zmenenú bezpečnostnú situáciu vo východnej Európe, nebolo Slovensko spolu s Maďarskom pôvodne prizvané, chyba však bola podľa Bednára na našej strane.
„Podľa vyjadrenia európskych predstaviteľov nebol problém v tom, že by EÚ nechcela pozvať zástupcov Slovenska, ale že zástupcovia Slovenska neprejavili záujem o účasť a tento názor zmenili, až keď verejnosť vyvinula tlak na súčasnú vládu,“ povedal pre Refresher.
Tento vývoj situácie vyvoláva podľa analytika obavy. „Indikuje to, že súčasná vláda nemá záujem o zabezpečenie bezpečnosti občanov SR,“ myslí si.
„Zároveň vojna na Ukrajine ukazuje, že útoky dronov na veľkú vzdialenosť sa stávajú veľmi efektívnym prostriedkom vzdušného napadnutia, proti ktorému sa nedá efektívne brániť klasickými prostriedkami. Nasadenie dronov aj v mierových časoch ako prostriedku hybridnej vojny sa stáva stále častejšie a je preto potrebné zabezpečiť efektívnu obranu proti dronom nielen pre prípad vojnového konfliktu, ale aj v čase mieru,“ doplnil Bednár.
Ako by protidronová stena fungovala v praxi
Dronová obrana funguje ako špecializovaná ochrana proti malým lietajúcim objektom, ktorá je postavená na troch navzájom prepojených pilieroch. Systém najprv drony deteguje pomocou rôznych senzorov, ako sú radary, optické kamery, ale aj pasívne systémy zachytávajúce ich rádiové signály alebo zvuky.
Ak je hrozba zistená, nastupuje rádioelektronický boj, ktorý má za cieľ dron vyradiť narušením jeho riadenia, napríklad rušením GPS alebo kontrolných signálov. Poslednou možnosťou je fyzická likvidácia, pomocou raketových a hlavňových systémov, špeciálnych stíhacích dronov či najnovších energetických zbraní, ako sú lasery. Žiadna z týchto metód však nefunguje univerzálne, a preto musí byť systém komplexný.
„Všetky tieto prostriedky sú schopné efektívne detekovať a pôsobiť len proti určitým kategóriám dronov. Celkový systém tak musí byť zložený z viacerých typov týchto prostriedkov, ktoré sa budú navzájom doplňovať,“ zdôraznil analytik.
Drony sa už nad Slovenskom podľa Bednára objavili
Na otázku, či môžeme očakávať, že sa drony objavia aj nad Slovenskom, napríklad nad vojenskými základňami alebo strategickou infraštruktúrou, analytik odpovedal jednoznačne: „Otázka by nemala stáť, či môžeme očakávať, že sa drony objavia nad Slovenskom, ani kedy, pretože sa to už stalo.“
Podľa neho už existujú konkrétne prípady, ktoré túto hrozbu potvrdzujú: „Pri nedávnej nie veľmi úspešnej akcii SIS, pri ktorej mali byť zadržaní cudzí agenti sledujúci kritickú infraštruktúru a ktorí boli pravdepodobne riadení z Ruskej federácie, toto sledovanie údajne realizovali aj prostredníctvom dronu.“ Drony teda už dnes predstavujú reálnu a aktívnu hrozbu pre bezpečnosť Slovenskej republiky.
Má zmysel vysielať drony ďaleko od Ukrajiny?
Drony sa objavujú aj v krajinách, ktoré s Ruskom priamo nesusedia, pretože sú kľúčovým nástrojom v rámci hybridnej vojny. „Prítomnosť ruských dronov nad územiami západných krajín sa dá efektívne poprieť, zároveň prítomnosť dronov nad územím štátov vyvoláva strach u obyvateľov a cieľom tohto strachu je paralyzovať vôľu týchto krajín konať v ich záujme, napríklad aby zo strachu prestali podporovať Ukrajinu, zabezpečujúcu bezpečnosť celej Európy,“ hovorí Bednár.
V praxi je tento typ hybridnej hrozby realizovaný s využitím komerčne dostupnej technológie: „Ruské tajné služby prepašujú drony do cieľovej krajiny, pričom využívajú, že často ide o komerčné technológie, ktoré sú bežne dostupné na trhu a preto je ich nemožné sledovať. V súčasnej dobe sú k dispozícii drony, ktorých hmotnosť je menšia ako 20 kg s doletom prekračujúcim 1000 km.“ K ich nasadeniu navyše niekedy dochádza aj z diaľky, napríklad z ruských lodí pohybujúcich sa v blízkosti cieľových krajín.
Sme pripravení?
Slovensko čelí v oblasti protidronovej obrany technologickej výzve. Hoci naša protivzdušná obrana disponuje sofistikovanými prostriedkami, ich použitie proti dronom je extrémne neefektívne a drahé.
„Súčasné prostriedky protivzdušnej obrany sú veľmi sofistikované a určené na ničenie techniky vyspelých cieľov. Sú však extrémne neefektívne, ak ich používate na zostreľovanie ruských klamných cieľov za 20 000 eur, ako v prípade incidentu, ktorý sa stal v Poľsku.“
Z toho vyplýva jasná požiadavka na rýchle doinvestovanie: „Je preto potrebné rýchlo nakúpiť systémy, ktoré sú cenovo efektívne pri ničení dronov.“
Riešenie tejto hrozby pritom nemôže byť výlučne národné. Slovensko sa musí v tejto oblasti spoliehať na kolektívnu obranu a medzinárodnú spoluprácu. „Protidronová ochrana bude súčasťou integrovaného systému protivzdušnej obrany krajín NATO. Tento systém je plne integrovaný a zabezpečuje obranu ako celok. Regionálna koordinácia je v tejto oblasti kľúčová a na úrovni NATO dostatočná,“ dodáva bezpečnostný analytik.
