Pretrhnutie Kachovskej priehrady spôsobilo omnoho väčšie škody, ako sme si mysleli.
V dôsledku zničenia Kachovskej priehrady, ku ktorému došlo ešte 6. júna, prúd vody zasiahol juh Ukrajiny. Ten spôsobil rozsiahle záplavy a vyvolal novú humanitárnu krízu v regióne, ktorý už čelil následkom vojny. Pretrhnutie priehrady nielenže zaplavilo rozsiahle oblasti, ale spôsobilo aj množstvo environmentálnych a ekologických problémov.
Bezprostredne po pretrhnutí priehrady sa začali prudké dažde a búrky, ktoré situáciu ďalej komplikovali. Záplavy majú ďalekosiahle dôsledky pre Čierne more a jeho susedné regióny. Vody Čierneho mora znášajú najväčšiu ťarchu katastrofy – od značného znečistenia fekáliami v dôsledku zaplavenia žúmp a hnojných jám až po priemyselné znečistenie.
V tomto článku sa novinári z JAM-News, G4Media, BG Nauka a Novosti Donbassa venujú environmentálnym dôsledkom pretrhnutia Kachovskej priehrady a skúmajú okamžité a dlhodobé dôsledky katastrofy.
Ekologické a environmentálne vplyvy
Jedným z najpálčivejších problémov bolo znečistenie spôsobené záplavami. Minister zdravotníctva Ukrajiny Viktor Ľaško varoval pred konzumáciou jedla alebo kúpaním sa v postihnutých vodných nádržiach pre riziko infekčných ochorení.
Okrem fekálneho znečistenia spôsobila povodeň aj priemyselné znečistenie, keďže voda zaplavila desiatky chemických a petrochemických závodov. Podľa Greenpeace v prvých dňoch po katastrofe uniklo do vody zo zaplavených rafinérií, čerpacích staníc, elektrární a skladov približne 150 ton motorového oleja.
Znečistená voda sa dostala cez Dneperský liman do Čierneho mora, úrady preto zakázali kúpanie a rybolov aj v Odeskej oblasti. Vo vzorkách vody tu našli baktérie salmonely, rotavírusy, astravírusy, Vibrio cholerae, parahaemolyticus, vajíčka a larvy ľudských a zvieracích helmintov a výrazne bol prekročený index LPC (laktózopozitívna Escherichia coli).
Príčinou znečistenia boli pesticídy, chemikálie, odpadové vody, pozostatky z cintorínov, mŕtvoly zvierat a iné odpadky, ktoré sa po pretrhnutí priehrady dostali do Čierneho mora pozdĺž rieky Dneper.
„Kedysi sme mali rovnaký problém – more neustále hnilo, pretože z riek sa tieto hnojivá dostávali do mora. A teraz sa veľké množstvo hnojív, ktoré sa nahromadili v Kachovskej nádrži, jednorazovo dostalo do mora. Nezmizlo to, ešte dlho nezmizne a ešte dlho budeme vidieť jeho dôsledky,“ povedal vedúci výskumný pracovník Ústavu morskej biológie Národnej akadémie vied Ukrajiny Jurij Kvač.
Dôsledky pretrhnutia priehrady sa neobmedzovali len na priame znečistenie vody. Masívny prílev sladkej vody znížil slanosť severnej časti Čierneho mora na tretinu normálnej úrovne. Znížená slanosť vody spôsobuje vysoký úhyn mnohých druhov.
„Demineralizovaná voda prišla v čase, keď sa ryby neresili. Aj keď ryba dokáže odplávať od brehu, vajíčko utiecť nedokáže. Ryby sa potom síce opäť vrátia, budú sa opäť neresiť. Došlo však k zmene štruktúry ekosystému,“ poznamenáva Jurij Kvač.
Vedci predpokladajú, že lastúrniky by mali prežiť, pretože môžu určitý čas existovať v podmienkach bez kyslíka. Dúfali, že kontaminovanú vodu lastúrniky „rozpoznajú“.
„Táto voda so slanosťou 3 – 4 promile bola pre ne smrteľná. Dúfali sme, že tentoraz sa jednoducho zatvoria a prežijú, ale nestalo sa tak. Už o týždeň sme pozorovali hromadný úhyn lastúrnikov na plytčinách na pobreží. Teraz pozorujeme, že lastúrnik sa trochu spamätáva, už sa trošku objavuje a mal by rásť,“ hovorí vedec.
Odumieranie lastúrnikov pozoruje aj ekoaktivista z Odesy, predstaviteľ verejnej organizácie Zelený list Vladislav Balinskij. Podľa jeho slov bola najviac postihnutá kolónia na vlnolame, kde v blízkosti brehu uhynulo približne 50 % lastúrnikov.
Znečistenie v kombinácii so zníženou slanosťou vody môže narušiť krehkú rovnováhu ekosystému Čierneho mora a ovplyvniť morský život na ďalšie roky.
Reakčné a zmierňujúce opatrenia
Po pretrhnutí priehrady rôzne organizácie a inštitúcie v Bulharsku a Rumunsku aktívne monitorujú kvalitu vody v Čiernom mori. Výsledky meraní obsahu ťažkých kovov, polycyklických aromatických uhľovodíkov, cézia-137 a mnohých ďalších prvkov boli v rámci prípustných noriem stanovených Európskou úniou.
Pravidelný monitoring vykonáva aj Riaditeľstvo pre povodie Čierneho mora – Varna a výsledky zverejňuje na svojej webovej stránke. Hoci v niektorých lokalitách zistili zvýšené hodnoty dusíka a medi, výsledky analýz ostatných prvkov a mikrobiologického monitorovania naznačujú, že ich hodnoty sú nízke a v rámci stanovených noriem.
Analýzy a posudky odborníkov
Silný vietor udržiava znečistenie v blízkosti pobrežia, a preto sa znečistenie dostáva k bulharskému pobrežiu pomerne pomaly a naráža na mnohé prekážky. Podľa Nikolaja Valčeva, riaditeľa Ústavu oceánológie Bulharskej akadémie vied (BAN), sa znečistená škvrna bude naďalej pohybovať na juh pozdĺž pobrežia smerom k Rumunsku a Bulharsku, ale pomerne pomaly a s klesajúcou koncentráciou znečisťujúcich látok.
Adrian Stanica, riaditeľ rumunského Národného inštitútu geológie a morskej geoekológie (GeoEcoMar), povedal, že pretrhnutie priehrady odplavilo obrovský objem sedimentov obsahujúcich rôzne znečisťujúce látky, organické materiály a odpad.
Podľa jeho slov najvýznamnejší vplyv na životné prostredie zostane v Odeskej oblasti a pri ústí Dnepra. „Keď sa však budete vzďaľovať od ústia Dnepra, vplyv na morské prostredie sa vďaka zriedeniu výrazne zníži,“ hovorí Adrian Stanica.
Dimitar Berov morský ekológ a vedúci výskumný pracovník Laboratória morskej ekológie Ústavu biodiverzity BAN, potvrdil, že výsledky analýz ukazujú, že nie je dôvod na paniku.
Uviedol, že čím viac sa vzďaľujeme od postihnutej oblasti na juh, tým viac sa koncentrácia znečisťujúcich látok znižuje. Predpovedal, že v čase, keď vody dosiahnu severné pobrežie Bulharska, bude koncentrácia znečisťujúcich látok oveľa nižšia, aby mohla predstavovať vážne zdravotné riziko alebo mať toxické účinky.
Gruzínske ministerstvo pre ochranu životného prostredia uviedlo pre JAMnews, že voda Čierneho mora pri pobreží krajiny je bezpečná. Vzorky vody sa odoberajú každých desať dní na 12 staniciach z rôznych hĺbok. Hodnoty 59 parametrov stanovených vo vzorkách čiernomorskej vody sú v normálnom rozsahu.
Okrem oficiálnych štúdií sa však v Gruzínsku nevykonáva žiadny alternatívny odber vzoriek vody z Čierneho mora. Podľa ochrancov životného prostredia ide o nákladný proces, ktorý stojí milióny a mimovládny sektor nemá toľko peňazí. Preto sa hodnotenie ekológov, či je Čierne more bezpečné alebo nie, opiera len o oficiálne štúdie.
„Povrchové prúdy smerujú na severozápad, prechádzajú oblasťou susediacou s Rumunskom, Bulharskom, Varnou, potom Bosporom, Anatolskou nížinou, začínajú svoju cestu na juh a potom sa to celé rozdelí na dva prúdy pri Gruzínsku. Viete si predstaviť, koľko stoviek kilometrov musí tento tok prekonať, aby sa to všetko – v tomto prípade znečisťujúce látky – dostalo do Gruzínska,“ hovorí Kakha Guchmanidze, ekológ z Batumi.
Ďalšia environmentalistka Nino Chobadze, predsedníčka ekologického hnutia Priatelia Zeme – Gruzínsko, tvrdí, že potrvá takmer rok, kým sa záplava kontaminovanej vody dostane do Gruzínska: „Prúd vody z Odesy k nám dorazí približne za 8 až 11 mesiacov. Je ťažké presne predpovedať, čo táto voda prinesie Gruzínsku. Voda má schopnosť sama sa filtrovať, môžeme predpokladať, že sama odfiltruje nebezpečné látky.“
Podľa nej treba vziať do úvahy, že na brehy Dnepra už spadlo množstvo nebezpečných látok. A to, čo zostane vo vode, sa pravdepodobne počas cesty pomaly usadí. „Teraz musíme len čakať a pozorovať vodu. Zároveň by sme mali mať úzke vzťahy s krajinami čiernomorského regiónu.“
Viac ako 90 ľudí bolo prevezených do nemocníc. Celkovo bolo pre záplavy evakuovaných asi 7 500 ľudí. Ukrajinské ministerstvo zdravotníctva sa v súvislosti so záplavami obávalo možného vypuknutia epidémií infekčných chorôb, najmä cholery. Dodalo, že na hladine vody v zaplavených oblastiach už bola zistená mikrobiologická aktivita.
Lekári i úrady verejného zdravotníctva apelujú na obyvateľov, aby sa nekúpali v priehradách a nepoužívali vodu z prírodných vodných zdrojov pri spracovaní potravín. Rybolov je prísne zakázaný.
OSN predpovedalo, že zničenie Kachovskej priehrady mať veľký dosah na globálnu potravinovú bezpečnosť. Povedie k rastu cien potravín a môže spôsobiť problémy s dodávkami pitnej vody pre státisíce ľudí, upozornil v utorok námestník generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martin Griffiths.
„Toto je obilnica - celá oblasť smerom k Čiernemu moru a Krymu je obilnicou nielen pre Ukrajinu, ale aj pre svet,“ uviedol Griffiths pre BBC. „Už teraz máme problémy s potravinovou bezpečnosťou a som si istý, že ceny potravín ďalej porastú,“ dodal.
Griffiths pripomenul, že od vody v nádrži bolo závislých okolo 700 000 ľudí. Bez čistej vody budú ľudia vystavení rôznym chorobám a najzraniteľnejšie sú v takýchto situáciách deti.
Griffiths tiež povedal, že škody takéhoto rozsahu na civilnej infraštruktúre sú v úplnom rozpore s medzinárodným humanitárnym právom vrátane ženevských konvencií.
K pretrhnutiu hrádze Kachovskej vodnej elektrárne postavenej na rieke Dneper došlo v noci na 6. júna, v dôsledku čoho zhruba 18 kubických kilometrov vody uniklo po prúde Dnepra a zaplavilo pobrežné oblasti. Nekontrolované vypúšťanie vody z nádrže zaplavilo viac ako 50 osád na oboch brehoch Dnepra.
Z vyhodenia priehrady do vzduchu sa navzájom vinia ukrajinské a ruské úrady. Okrem toho existuje i teória, že katastrofu spôsobili predchádzajúce poškodenia objektu elektrárne pri ostreľovaní. Reuters konštatuje, že nie je jasné, čo jej zničenie spôsobilo; nórski seizmológovia a americké družice však zaznamenali jav podobný explózii.
„Tento výbuch na priehrade neovplyvnil schopnosť Ukrajiny zbaviť svoje vlastné územia okupácie,“ uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v aplikácii Telegram. Dodal, že hovoril s hlavnými veliteľmi a armáda je v stave najvyššej pripravenosti.
Ukrajina tiež môže prísť o niekoľko miliónov ton úrody po zničení priehrady. „Bez zdroja vody nie je možné pestovať zeleninu. Obilie a olejniny sa budú pestovať pomocou extenzívneho modelu s nízkymi výnosmi,“ uvádza sa vo vyhlásení ukrajinského ministerstva poľnohospodárstva.
Ministerstvo ďalej uviedlo, že voda zo zničenej priehrady tento týždeň zaplaví desiatky tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy na juhu Ukrajiny. A najmenej 500 000 hektárov pôdy bude bez zavlažovania a hrozí, že by sa mohlo zmeniť na „púšť“.
V dôsledku zničenia priehrady sa pod vodou ocitlo 600 štvorcových kilometrov Chersonskej oblasti, z čoho asi 30 percent pripadá na pravý breh a zvyšok na ľavý breh Dnepra okupovaný Ruskom. Ukrajinské úrady predbežne odhadli výšku škôd spôsobených zničením vodnej elektrárne na 1,5 miliardy eur. (tasr)
