Takto vyzerá takzvaný posledný komunistický štát Európy.
Vodič zastavil dodávku na hraničnom priechode a ľudia začali postupne vystupovať von. „Prepáčte, páni, hovoríte po rusky?“ Touto otázkou náš prieskum Tiraspolu, hlavného mesta medzinárodne neuznaného štátu Podnesterska, začínal aj končil. Prvýkrát nám ju položil mladý chalan, ktorý sedel vo vozidle priamo za nami. Mohol mať do 18 rokov.
Vôbec ho neprekvapilo, keď sme mu vysvetlili, že ruština je pre nás cudzí element, a tak plynulo prešiel do angličtiny. Objasnil nám, že na prechod cez hranice z Moldavska do Podnesterska potrebujeme priepustku. Zbytočne by sme čakali vo vozidle s pasmi v ruke, nikto by za nami neprišiel.
Nasmeroval nás preto priamo do budovy s vojakmi. Tí si nás prísne premerali očami a potom nám skontrolovali pasy – občanom EÚ, ktorí nie sú práve bežnými návštevníkmi Podnesterska.
Kým sme si vybavovali doklady s vojakmi, vodič našej dodávky bez váhania zaradil rýchlosť a rozbehol sa preč. Stihli sme ho v poslednej chvíli. Ak by sme sa pri hraničnej kontrole zdržali o minútu navyše, zrejme by bez výčitiek odišiel bez nás.
- Prečo je Podnestersko úplne závislé od Ruska.
- Prečo sú na jeho území ruskí vojaci.
- Koľko nás stálo miestne pivo a vodka.
- Ako vyzerajú miestne suveníry, ktorými podporujú vojnu na Ukrajine.
- Čím sme prekvapili autobusára, ktorý poznal Slovensko.
Obmedzená mobilná sieť, spoliehať sa musíme na wi-fi
Z hlavného mesta Moldavska Kišinova do Tiraspolu sme sa dodávkou dostali za približne dve hodiny, platili sme zhruba 50 moldavských leiov (2,5 eura). Keďže sme išli takzvanou maršrutkou (zdieľané taxi, známe najmä z krajín bývalého Sovietskeho zväzu – pozn. red.) a vodič zastavoval pri každom človeku, ktorý stopoval, jazda sa mierne predĺžila.
Cesta od hraničného priechodu k miestnym trhom, kde sme vystúpili, však trvala už len niekoľko minút. „Good luck,“ vraví nám vodič pri odchode. Šťastie by sa nám, popravde, zišlo, no ešte viac nám chýbalo pripojenie na internet. Bez stiahnutých Google Maps by sme sa po meste pohybovali iba s veľkými ťažkosťami.
Separatistický región Podnestersko, prezývaný tiež ako posledná komunistická krajina Európy, ktorá sa od Moldavska oddelila ešte v roku 1990, je totiž do istej miery odrezaná od sveta. To znamená, že sa na mieste okrem iného nachádza pomerne zastaraná infraštruktúra a prístup k zahraničným mobilným sieťam nie je ideálny. Ľudia využívajú miestneho operátora alebo wi-fi, ku ktorej sme sa pripojili aj na trhoch vedľa autobusovej zastávky.
Krajinu „strážia“ ruskí vojaci
Podnestersko, ktoré tvorí úzky pás územia na ľavom brehu rieky Dnestra pri hraniciach s Ukrajinou, medzinárodne uznávajú iba Južné Osetsko a Abcházsko – oblasti, ktoré sú tiež sami medzinárodne neuznané. Separatistický moldavský región dokonca neuznáva ani samotné Rusko, vďaka ktorého podpore Podnestersko z veľkej časti funguje. Rusko niektorým skupinám obyvateľov dokonca vypláca aj dôchodky.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo je Podnestersko úplne závislé od Ruska.
- Prečo sú na jeho území ruskí vojaci.
- Koľko nás stálo miestne pivo a vodka.
- Ako vyzerajú miestne suveníry, ktorými podporujú vojnu na Ukrajine.
- Čím sme prekvapili autobusára, ktorý poznal Slovensko.
