Ruská agresia trvá na Ukrajine už od roku 2014. Slovensko nemôže zabúdať, že Rusko je aj jeho nepriateľom.
Celý svet si dnes pripomína smutné výročie troch rokov vojny na Ukrajine. Troch rokov agresie a vraždenia. Málokto však spomenie, že ozbrojený konflikt na Ukrajine trvá v skutočnosti už 11 rokov. Vladimir Putin zabral Krym, rozpútal vojnu na Donbase a zapríčinil, že desiatky tisíc Ukrajincov museli ujsť zo svojich domovov.
Zasahovanie do volieb, otrávený prozápadný prezident Juščenko, ostré zákroky proti protestujúcim a desiatky mŕtvych po revolúcii dôstojnosti. Aj toto sú následky silného ruského vplyvu, ktorému Ukrajina čelila množstvo rokov.
Varovné signály toho, že Ukrajina je v ohrození, tu boli dlho. Západ si však ničoho nevšímal a doplatili na to práve bežní obyvatelia Ukrajiny. Často premýšľam, ako sa máme pozrieť do očí pozostalým obetí masakru v Buči, ako sa rozprávať s rodinami, ktorých deti Rusi násilím odviedli za hranice? Boli sme ignorantskí a od toho, čo sa deje na Donbase, mnohí odvracali zrak. Plyn tiekol, obchody fungovali a to bolo to najdôležitejšie.
Stačí nám pokoj a lacný plyn
Ruská agresia pred tromi rokmi zasiahla aj Kyjev, a súdržnosť, ktorú sme voči Ukrajine prejavili na začiatku, sa stráca. Mnohí ostali opäť nevšímaví. Slovensko reči o vojne unavujú, Slovensko chce lacný plyn a pokoj. Vieme, čo sa deje za našimi hranicami na východe, no rozhodli sme sa, že to budeme ignorovať a nájdeme si dôvody, pre ktoré si dokážeme masové vraždenie ospravedlniť.
Slovensko podľahlo hybridnej vojne, ktorú Rusi rozpútali aj na našom území. Dezinformácie a propagandu začali šíriť aj najvyšší politici a z Ukrajiny urobili nepriateľa. Nepriateľom v očiach Slovákov už nie je ten, ktorý útočí, ale ten, ktorý sa bráni a prosí o pomoc ostatných.
Slováci chcú vešať politikov, ktorí dodávali zbrane Ukrajine, mladých ukrajinských mužov posielajú bojovať na front, aj keď sami boli prví, ktorí sa chceli v prípade mobilizácie vyhnúť nástupu na vojnu.
Koľkí z tých, ktorí opľúvajú ukrajinskú vlajku a Volodymyra Zelenského, by si išli po zbraň a bránili svoju krajinu? Koľkí z našich politikov by po tom, ako by Rusi vstúpili na naše územie, neušli? „Boj prebieha tu. Potrebujem muníciu, nie odvoz,“ boli slová Volodymyra Zelenského, ktorý z krajiny neušiel. Aké by boli slová nášho prezidenta či premiéra?
Vladimir Putin je náš nepriateľ. Nie je to obeť amerických ambícií. Je to prezident Ruska, ktorý zaútočil na svojho suseda a mocenské chúťky, ktoré ho k tomu dotlačili, sa nezmenšujú. Videá o „lacnom“ masle, toaletnom papieri a práčkach v obchodoch nás nemôžu presvedčiť o opaku. Robert Fico podávajúci si ruku s diktátorom, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač, pre nás nemôže byť dôvod, prečo by sme mali Rusko začať akceptovať.
