Praktika mrzačenia ženských genitálií stúpla vo svete až o 15 %.
Počet žien a dievčat, ktoré sa stali obeťami mrzačenia genitálií, na celom svete dosiahol 230 miliónov, uviedol v noci na piatok v novej správe Detský fond OSN (UNICEF). Ide o 15 % nárast od roku 2016, a to napriek pokroku v aktivitách zameraným proti takýmto praktikám v niektorých krajinách.
„Sú to vskutku zlé správy. Je to obrovské číslo, počet, ktorý je vyšší než kedykoľvek predtým,“ uviedla Claudia Coppaová, hlavná autorka správy zverejnenej na Medzinárodný deň žien.
Mrzačenie ženských pohlavných orgánov môže spočívať v čiastočnom alebo úplnom odstránení klitorisu aj malých pyskov ohanbia a zošitie vaginálneho otvoru s cieľom jeho zúženia.
Môže to spôsobiť fatálne krvácanie alebo infekcie, ale aj dlhodobé dôsledky v podobe problémov s plodnosťou, komplikácií pri pôrode, pôrodov mŕtveho plodu či bolestivého pohlavného styku.
Najviac žien a dievčat, ktoré boli podrobené mrzačeniu genitálií, žije v Afrike – viac než 144 miliónov, uvádza správa. Ďalej nasleduje Ázia (80 miliónov) a Blízky východ (šesť miliónov). Prieskum sa uskutočnil v 31 krajinách, kde sú takéto praktiky bežné.
Za nárast môže najmä populačný rast
Celkový nárast možno vo veľkej miere pripísať populačnému rastu v istých krajinách, správa však zdôraznila aj pokrok v redukovaní týchto praktík na iných miestach. Napríklad v Sierra Leone kleslo percento dievčat vo veku 15 až 19 rokov, ktoré boli podrobené mrzačeniu genitálií, za uplynulých 30 rokov z 95 na 61 %. Výrazný pokles zaznamenali aj Etiópia, Burkina Faso a Keňa.
V Somálsku však bolo mrzačeniu pohlavných orgánov podrobených až 99 % žien vo veku 15 až 49 rokov. V Guinei to bolo 95 %, 90 % v Džibuti a 89 % v Mali. Coppaová zdôraznila, že aj keď sa vnímanie vyvíja, mrzačenie genitálií existuje už niekoľko storočí. Preto zmena sociálnych noriem a praktík, ktoré s ním súvisia, trvajú dlhšie, dodala.
„V niektorých spoločnostiach je to napríklad považované za nevyhnutný obrad prechodu, v ďalších to súvisí so spôsobom zachovania cudnosti dievčat. Je to spôsob kontroly dievčenskej sexuality,“ povedala.
Matky podľa nej môžu odmietať túto procedúru pre svoje dcéry, pretože si pamätajú bolesť. Niekedy je však bolesť menej než hanba, menej než dôsledky, ktorým budú musieť byť ony i ich dcéry vystavené v prípade, že nevyhovejú očakávaniam. Dievčatá, ktoré sa tejto procedúre nepodrobia, môžu totiž čeliť dôsledkom, napríklad nebudú považované za vhodné kandidátky na manželstvo.
