Čo sa deje: Agentúra AKO realizovala v máji prieskum, v ktorom zisťovala, ako sú na tom Slováci so šetrením.
- Necelá polovica Slovákov nemá žiadne úspory. Prieskum ukazuje, že finančnú rezervu si častejšie vytvárajú muži. Iba 2,6 % ľudí má nasporených viac ako 50 000 eur.
- Z prieskumu vyplynulo, že medzi ľuďmi, ktorí nedokážu ušetriť ani euro, sú najmä tí, ktorí mali alebo majú požičané peniaze a majú osobnú skúsenosť s neschopnosťou splácať svoje dlhy.
- Finančnú rezervu si najčastejšie vytvárajú ľudia s vysokoškolským alebo úplným stredoškolským vzdelaním s maturitou.
- Prieskum realizovala agentúra AKO v máji tohto roka na reprezentatívnej vzorke 1000 dospelých respondentov pre inkasnú spoločnosť EOS KSI Slovensko.
Prečo je to dôležité: Mať finančnú rezervu a úspory je základom finančnej bezpečnosti a stability, ktorá ti umožní lepšie sa prispôsobiť životným výzvam a plánovať svoju budúcnosť s väčším pocitom istoty.
Citát: „Až 41,7 % opýtaných uviedlo, že nemajú žiadne úspory,“ priblížil riaditeľ spoločnosti Peter Dvornák.
Širší kontext: Finančné problémy majú podľa prieskumu častejšie ženy, ľudia vo veku 34 až 49 rokov a s nižším vzdelaním bez maturity. Ide o samoživiteľov, obyvateľov Banskobystrického, Trenčianskeho, Žilinského a Košického kraja, ktorí majú príjem do 800 eur.
Finančnú rezervu si okrem mužov, ľudí s vysokoškolským alebo úplným stredoškolským vzdelaním s maturitou vytvárajú aj ľudia žijúci v páre, obyvatelia Prešovského a Trnavského kraja alebo tí, ktorí v minulosti dokázali svoje pôžičky platiť načas, prípadne v súčasnosti nemajú požičané žiadne peniaze.
Inkasná spoločnosť sa zaujímala aj o to, koľko peňazí si Slováci dokážu nasporiť. Najčastejšie mali respondenti usporených menej ako 1000 eur. Tretina mala finančnú rezervu 1000 až 5000 eur. Od 5000 do 10 000 eur malo ušetrených 19 % ľudí a viac ako 50 000 eur iba 2,6 %.
Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že finančná situácia sa oproti minulému roku zhoršila. „Štyria z desiatich opýtaných deklarujú, že sa majú horšie ako pred rokom. Nadpriemerne často ide o ženy, ľudí vo vyššom veku a ľudí s nízkymi príjmami,“ doplnil Dvornák.
Na druhej strane 15 % respondentov vníma oproti vlaňajšku zlepšenie svojej finančnej situácie. Ide častejšie o mužov, ľudí vo veku 18 až 33 rokov a absolventov vysokých škôl. Zarábajú viac ako 1000 eur a bývajú u rodiny bez toho, aby sa podieľali na nákladoch na bývanie.
