Českí rušňovodiči majú obavy jazdiť po slovenských železničných tratiach.
Stav železničných tratí na Slovensku je alarmujúci a rušňovodiči sa po nich obávajú jazdiť. Problém sa však zatiaľ rieši iba znižovaním rýchlosti vlakov v problémových úsekoch. Na zlý stav slovenských železníc už upozornili aj českí rušňovodiči.
Uviedla to Asociácia železničných dopravcov Slovenska s odvolaním sa na list rušňovodiča Českých dráh Jiřího Vondru o stave železničnej infraštruktúry na Slovensku.
„Dva roky upozorňujeme na to, že naše koľaje sú nebezpečné a život ohrozujúce. Riešenie kompetentných sa zatiaľ prejavuje len v znižovaní rýchlosti vlaku na problémových úsekoch na 'bezpečnú' rýchlosť 10 kilometrov za hodinu,“ uviedol výkonný riaditeľ AROS Patrik Benka.
Slovenské železnice sú ako „tankodróm“
Obavy jazdiť po slovenských železničných tratiach majú aj českí rušňovodiči. AROS upozornil, že český rušňovodič v liste vedeniu Českých dráh prirovnal slovenskú železničnú infraštruktúru k tankodrómu.
Výkon služby na tratiach Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) je podľa neho náročný nielen pre vozidlá, ale aj pre rušňovodičov a hraničí s možným vznikom mimoriadnych udalostí. Vedenie Českých dráh preto pozval na inšpekčnú jazdu, na ktorej sa mali zúčastniť aj zástupcovia ŽSR.
„Mojím zámerom bolo poukázať na stále sa zhoršujúci stav slovenských koľají, po ktorých my, českí rušňovodiči, denne jazdíme. Situácia je naozaj alarmujúca a domnievam sa, že máme oprávnené obavy o bezpečnosť cestujúcich aj svoju,“ uviedol Vondra. AROS doplnil, že podľa českého rušňovodiča boli účastníci inšpekčnej jazdy prekvapení zlým stavom železničnej infraštruktúry na mnohých úsekoch trate Kúty - Štúrovo.
Upozornenia slovenských rušňovodičov ignorujú
„Je pozoruhodné, že upozornenia slovenských rušňovodičov na tento neblahý stav našich koľají a ich okolia zjavne nestačia a opäť musí prísť impulz zo susedného Česka, aby sa veci, dúfajme, pohli správnym smerom,“ upozornil prezident Federácie strojvodcov SR Dušan Kaša.
AROS pripomenul, že prevádzková dotácia ŽSR sa za posledné roky zvyšovala. „V roku 2022 bola 355 miliónov eur, v roku 2023 bola 391 miliónov eur. V tomto roku je to 472 miliónov eur, v rokoch 2025 a 2026 je plánovaná ešte vyššia. Preto sa pýtame, kedy sa toto zvýšené financovanie zabezpečenia prevádzky prejaví v zlepšení infraštruktúry,“ uviedol Benka.
