Po úpravách legislatívy sa adresná energopomoc v budúcom roku bude týkať 86 % domácností namiesto približne 90 %, ktoré ju dostávajú v tomto roku.
Suma potrebná v štátnom rozpočte na energopomoc sa aj preto sa zníži z aktuálnych 430 miliónov eur na predpokladaných 340 miliónov eur. V nedeľnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike to uviedla ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD). Podľa poslanca Národnej rady SR Mariána Viskupiča (SaS) ide o helikoptérové rozhadzovanie peňazí a nezvládnutú úlohu.
Saková pripomenula, že ľudia vnímajú energopomoc najmä cez energošeky. Tie sa však vzťahujú iba na domácnosti zásobované teplom cez centrálne vykurovanie, a to len v prípade, že došlo k zvýšeniu ceny tepla. „Všetci ostatní, ktorí žijú v domoch a nekúria cez centrálne vykurovanie, dostávajú energopomoc vo faktúre, že nemajú zvýšené ceny elektrickej energie a ceny plynu,“ priblížila ministerka. Zníženie počtu odkázaných na energopomoc pripísala legislatívnym zmenám, napríklad zohľadňovaniu dividend do príjmu domácností či obmedzeniu počtu odberných miest, na ktoré môže majiteľ dostať pomoc.
„Ja to vidím z môjho pohľadu, že pravdu má premiér. Adresná energopomoc sa nevydarila,“ nadviazal Viskupič na dávnejšie vyjadrenie premiéra Roberta Fica (Smer-SD). Energopomoc si podľa neho vyžiadala zbytočné náklady na nové pracovné miesta, ktorá sa ňou zaoberajú. Kritizoval aj to, že sa nedotýka domácností, ktoré vykurujú drevom či uhlím.
Viskupič kritizoval tiež zvýšenie ceny silovej elektriny pre domácnosti od Slovenských elektrární (SE) na základe memoranda, ktorá by mala v budúcom roku dosiahnuť 79 eur za megawatthodinu. V čase podpísania memoranda za predchádzajúcej vlády to bolo 61 eur/MWh. Saková pripomenula, že memorandum, ktoré obsahovalo postupné zvyšovanie ceny, podpísala práve predchádzajúca vláda. O cene na budúci rok ešte podľa nej so SE rokujú.
Politici sa zhodli na tom, že Slovensko bude potrebovať nový jadrový zdroj elektriny, no rozchádzali sa v hodnotení jeho prípravy. Zatiaľ čo Saková opakovala, že zatiaľ nie je podpísaná zmluva o výstavbe samotnej elektrárne a v koalícii je zhoda na prenesení zodpovednosti za prípravu výstavby na úrad vlády, Viskupič kritizoval nedostatok informácií a podľa neho netransparentný proces.
Saková s Viskupičom nenašli zhodu ani pri hodnotení avizovaného presunu výroby luxusných modelov automobilky Audi z Bratislavy do USA. Podľa Sakovej zatiaľ nie je definitívne rozhodnuté a vláda podľa nej robí maximum pre to, aby automobilky získali vo vnútropodnikovej konkurencii nové modely pre výrobu v nadchádzajúcich rokoch. Ako príklad uviedla práve elektrický model Audi. Viskupič je presvedčený, že podnikateľské prostredie, odvodové a daňové zaťaženie firiem na Slovensku pozíciu výrobcov zhoršuje tak, že nepomáhajú ani prípadné daňové úľavy dohodnuté ministerstvom.
