Slovensko patrí medzi krajiny, kde eurofondy tvoria väčšinu verejných investícií. Čo by sa stalo, keby sme o ne prišli a mohla by nás zachrániť Moskva?
Slovenská vládna rétorika voči Európskej únii v posledných mesiacoch výrazne pritvrdila. Premiér Robert Fico nazval list Európskej komisie „imbecilným návrhom“ a opakovane spochybňuje opatrenia EÚ. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok označil kontrolnú misiu europarlamentu za „trestnú výpravu z Bruselu“, ktorá má podľa neho Slovensko poškodiť.
Predseda SNS Andrej Danko hovorí o EÚ ako o „žalári národov“ a pripúšťa, že „prichádza čas, keď budeme musieť z Európskej únie odísť“. Zároveň dlhodobo tvrdí, že Rusko je pre Slovensko významným partnerom a kritizuje sankcie voči Moskve.
Čo by sa však stalo, keby Slovensko prišlo o eurofondy? A môže EÚ nahradiť Moskva? Analyzovali sme, ako by tieto scenáre ovplyvnili ekonomiku, verejné služby a životnú úroveň. Odborný pohľad nám poskytol Ivan Mikloš, bývalý minister financií a poradca prezidentky Čaputovej.
Zároveň sme sa pozreli aj na skúsenosť regiónu Donbas, ktorý sa po roku 2014 dostal pod kontrolu proruských síl, aby sme zistili, ako sa zmenila jeho hospodárska situácia, infraštruktúra a každodenný život obyvateľov.
Refresher sa pravidelne venuje aj spoločenským a politickým témam. Prečítaj si rozhovor s europoslancom Tomášom Zdechovským o čerpaní eurofondov na Slovensku či rozhovor s opozičnou poslankyňou Martinou Holečkovou. Prácu redakcie môžeš podporiť ako člen klubu Refresher+.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako rýchlo by sa prejavili negatívne dôsledky na životnej úrovni.
- Aké dôsledky malo zmrazenie eurofondov pre Maďarsko.
- Ako sa zmenila ekonomika Donbasu po roku 2014.
- Prečo by investori opustili Slovensko v prípade, že by krajina prišla o eurofondy.
- Ktoré oblasti by utrpeli najviac pri zastavení európskeho financovania.
- Prečo Moskva nenahradí investície z EÚ.
