Zatiaľ čo v Gaze kolabujú nemocnice a deti zomierajú na podvýživu, veľká časť sveta volí opatrné slová.
V posledných mesiacoch počúvame od mnohých ľudí stále tie isté frázy. „Situácia v Gaze je zložitá.“ „Obe strany páchajú chyby.“ „Ľudia tam zomierajú.“ Ale to nestačí. Nestačí hovoriť, že zomierajú ľudia, keď vieme, že ich niekto zabíja. Tak, ako to nestačí robiť pri Rusku, nestačí to robiť ani pri Izraeli.
Tváriť sa neutrálne nikdy nebolo hrdinstvo. Keď sa na protestoch či spoločenských udalostiach objaví palestínska vlajka, niektorí politici a komentátori sa ju pokúsia okamžite zdiskreditovať. Vraj je to symbol Hamasu. Vraj je to výsmech obetiam teroru. Naopak, táto vlajka je dnes pre mnohých symbolom boja za tých, ktorým je odopreté právo na život.
V Gaze dnes zomierajú deti od hladu. Podľa organizácie UNICEF trpí takmer tretina obyvateľov Gazy akútnou potravinovou neistotou. Viaceré správy uvádzajú, že do začiatku augusta zomrelo na následky podvýživy až 162 ľudí, vrátane 92 detí.
WHO varuje, že v Gaze umierajú ľudia, nie preto, že by pomoc neexistovala, ale preto, že je často systematicky blokovaná. Humanitárne konvoje Izrael spomaľuje alebo úplne zastavuje na hraniciach. Tvrdí, že nechce, aby sa pomoc dostala do rúk teroristov z Hamasu.
Podľa denníka The Guardian, ktorý sa odvoláva na Úrad OSN pre ľudské práva, bolo od konca mája do augusta zabitých 1 373 ľudí, ktorí sa pokúsili dostať k potravinovej pomoci.
Problém s hladom však nie je to len o tom, že Izrael bráni prístupu humanitárnej pomoci do Gazy. Aj keď sa pomoc dostane cez hranice, často sa stáva terčom násilia a chaosu. Kamióny s pomocou neraz prepadávajú davy ľudí či ozbrojené skupiny a rabujú privážané jedlo skôr než sa dostane k distrubučným bodom. Viaceré incidenty skončili smrťou vodičov či civilistov.
Ľudia hladujú celé týždne, stratili domovy, prístup k vode, elektrine aj liekom, zúfalstvo sa mení na chaos. V takomto stave sa pomoc nestíha rozdeľovať bezpečne ani spravodlivo. Niektorí ju berú silou, iní sa tlačia v davoch, kde je panika či násilie. K najslabším a najzraniteľnejším sa jedlo nemá ako dostať.
Netanjahu sa tvári, že Izrael len bráni svoju bezpečnosť a odmieta, že využíva hlad ako zbraň. Ľudskoprávne organizácie pritom hovoria otvorene o genocíde. „Naše zdrvujúce zistenia musia byť budíčkom pre medzinárodné spoločenstvo: toto je genocída. Musí sa to okamžite zastaviť,“ uviedla generálna tajomníčka Amnesty International Agnès Callamard. Amnesty túto správu zverejnilo na základe vyšetrovania, ktoré ukončilo v júli 2024. Odvtedy sa situácia v Palestíne ešte zhoršila.
Podľa údajov palestínskych úradov z konca júla 2025, ktoré zverejnila agentúra Reuters, si izraelská vojenská ofenzíva v Gaze vyžiadala už viac než 60-tisíc životov, z toho vyše 18-tisíc detí. Mnohé zomreli pri náletoch, ďalšie v troskách domov, ktoré nikto nedokázal včas odhrabať. Desaťtisíce zranených dnes podľa údajov OSN žijú bez končatín, ktoré im museli amputovať, v táboroch bez vody, liekov či elektriny. Toto nie sú „vedľajšie škody“ vojny. Sú to ľudia, ktorých životy sú systematicky ničené.
Izraelský bezpečnostný kabinet schválil plán, ktorý počíta s úplnou anexiou Pásma Gazy a jeho trvalou vojenskou kontrolou. Tento krok definitívne odhaľuje, že cieľom Netanjahuovej vlády už nie je len „eliminácia Hamasu“, ale aj vymazanie palestínskej identity z územia Gazy.
Ak Izrael sám tvrdí, že heslá ako „From the river to the sea“ sú neprijateľné, pretože popierajú existenciu židovského štátu, ako sa dá potom chápať jeho zámer anektovať celé územie Pásma Gazy?
Netanjahu pritom zrejme sám dobre vie, že tento krok by mohol znamenať trvalú okupáciu, ďalšie masové vysídlenia a definitívny koniec akejkoľvek predstavy o palestínskom štáte. Nie je to mierový plán, ale vojenský kolonializmus 21. storočia.
Koncom júla, 28 štátov a Európska komisia spoločne vyzvali na okamžité ukončenie vojny v Pásme Gazy a odsúdili „nehumánne zabíjanie civilistov“ i zadržiavanie rukojemníkov. Štáty otvorene kritizovali blokovanie humanitárnej pomoci pre Palestínčanov zo strany Izraela.
Slovenská vláda sa pod túto výzvu nepodpísala. Ostala na strane mnohých svetových politikov a lídrov, ktorí sa stále boja použiť jasné slová. Radšej zopakujú, že „Izrael má právo na obranu“, prípadne, že ide o „zložitú situáciu“. Kde sa však začína a končí právo na obranu? Pred čím sa vlastne Izrael bráni, ak táto obrana prináša zabíjanie detí, hlad, ničenie nemocníc a na konci snahu o anexiu celého Pásma Gazy?
Po celom svete proti izraelskému ťaženiu v Gaze protestujú tisíce ľudí, vrátane mnohých Židov. Byť proti politike Netanjahua nie je antisemitizmus. V tejto chvíli nie je kontroverzné stáť za Palestínčanmi. Kontroverzné je mlčať. Ak niekto tvrdí, že podporovať palestínsku vlajku, je podpora terorizmu, nech sa pozrie na zúbožené telá detí v Rafahu a povie ich matkám, že ich smrť je len „zložitá situácia“. Nie, nie je. Je to zločin.
