Slovensko rieši paradox nezamestnanosti: čísla o nezamestnanosti klesajú, no problémy s prácou zostávajú. Pod povrchom sa skrýva rastúca skupina „neviditeľných“ nezamestnaných, demografická kríza aj tvrdé škrty v systéme sociálnej podpory.
Nezamestnanosť na Slovensku na papieri klesá, no realita na trhu práce je zložitejšia, než sa na prvý pohľad môže zdať. Národná banka Slovenska vo svojej poslednej publikácii upozorňuje na postupné „zhoršovanie situácie na trhu práce“, zatiaľ čo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vydalo v tom istom čase správu o poklese nezamestnanosti a nižšom počte dlhodobo nezamestnaných či absolventov bez práce.
Čo sa teda naozaj deje na slovenskom trhu práce? O téme sme sa rozprávali s odborníkom na trh práce Viliamom Páleníkom, ktorý pôsobí ako prezident a odborný garant Inštitútu zamestnanosti. Páleník tvrdí, že existujú dve pravdy – tá, ktorú ukazujú tabuľky, a tá, ktorú vidia ľudia v regiónoch.
Jedna štatistika, dve reality
Podľa Páleníka vzniká veľký zmätok už tým, že NBS a ÚPSVaR pracujú síce s podobnými zdrojmi, ale inak interpretujú ich výsledky.
Metodické usmernenia nemajú dostatočne podrobné a podľa odborníka sa tak vytvára priestor pre nezrovnalosti. Kým NBS sa na čísla pozerá cez optiku makroekonomiky a varuje pred zhoršovaním, ÚPSVaR potvrdzuje pokles nezamestnanosti – no bez širšieho kontextu.
Ľudia, ktorí pre štát „neexistujú“
Páleník upozorňuje aj na ďalší dôležitý trend - štatistiky nezamestnanosti klesajú aj preto, že úrady práce systematicky vyraďujú ľudí z evidencie. „Asi ich za to aj pochvália z ústredia. Generálne riaditeľstvo má motiváciu, aby čísla vyzerali lepšie,“ komentuje.
Prakticky to znamená, že človek môže byť reálne bez práce, no v evidencii už nefiguruje – a teda pre štát „neexistuje“. Sú medzi nimi najmä dlhodobo nezamestnaní občania či ľudia z rómskych komunít.
Podľa Páleníka ide o alarmujúci jav: „Tých skutočne dlhodobo nezamestnaných, ktorí nie sú nikde evidovaní, štát vôbec nevidí. Nepoberajú dávky v hmotnej núdzi, nie sú vedení ako nezamestnaní. Zistíme o nich až pri sčítaní obyvateľstva.“
Starnutie populácie spôsobuje pokles nezamestnanosti
Jedným z najdôležitejších faktorov je demografia. Slovensko starne a pracovná sila prirodzene ubúda.
„Klesá počet ľudí, ktorí môžu pracovať. A tým klesá aj miera nezamestnanosti. Nie preto, že by sme zamestnávali viac ľudí, ale preto, že populácia slabne,“ vysvetľuje Páleník.
K tomu sa pripája odchod mladých talentov do zahraničia. Ročne odíde študovať mimo Slovenska približne 20-tisíc maturantov, často ide pritom o najšikovnejších žiakov. Tí sa podľa Páleníka rýchlo stratia z našej pracovnej sily, pretože im v zahraničí ponúknu lepšie podmienky. Slovensko tak prichádza o budúcich odborníkov, inžinierov, zdravotníkov, IT špecialistov či vedcov – teda profesie, po ktorých je na domácom trhu najväčší dopyt.
Neviditeľní v štatistikách a neochota riešiť chudobu
Najväčšia „diera“ v systéme sa týka najchudobnejších komunít, najmä segregovaných rómskych osád. Aj tu úradné štatistiky vykazujú pokles poberateľov dávok v hmotnej núdzi – no realita nesúhlasí.
„Tí ľudia reálne neubúdajú. Len ich z evidencie vyškrtli, alebo presvedčili, aby o dávky nepožiadali,“ hovorí Páleník.
Politická priorita je podľa neho inde: „Všetko je o tom, aby sa ušetrilo na nezamestnaných a chorých, aby bolo na trinásty dôchodok. Dôchodcovia sú priorita, nezamestnaní sú záťaž.“
Zníženie podpory v nezamestnanosti zo strany ministerstva podľa neho len zapadá do tohto trendu.
Budúcnosť? Pokles nezamestnanosti bude pokračovať, no nie v dobrom
Páleník neočakáva v roku 2026 zásadný obrat.
„Miera nezamestnanosti ešte klesne o pár stotiniek. Nie preto, že by sme vytvárali viac pracovných miest, ale preto, že bude nedostatok pracovnej sily,“ tvrdí.
Pokračovať budú podľa neho aj ďalšie trendy:
- pribudne viac detí zo sociálne vylúčených komunít,
- pokračovať bude odchod maturantov do zahraničia,
- prídu ďalší zahraniční pracovníci,
- konsolidačné opatrenia zvýšia odvody a dane, čo zníži konkurencieschopnosť.
Slovensko čaká zvláštne obdobie, v ktorom bude nezamestnanosť naďalej klesať – a bude to znieť ako dobrá správa. V skutočnosti však pôjde o dôsledok demografie, administratívnych zásahov a odlivu mladých ľudí. Úrady práce budú podľa Páleníka vykazovať úspechy, no stovky tisíc ľudí zostanú mimo systému, bez podpory a bez perspektívy.
