Mešká vám výplata alebo vás zamestnávateľ drží roky na zmluve na dobu určitú? Poradíme vám, čo s tým.
V pracovnom práve robia chyby nielen zamestnanci, ale veľmi často aj zamestnávatelia – a niektoré z nich vás môžu stáť peniaze. Prinášame vám preto prehľadný zoznam častých otázok a odpovedí na to, kedy je skončenie pracovného pomeru neplatné, ako sa brániť pri nevyplatenej mzde, a v ktorých prípadoch sa zmluva na dobu určitú mení na dobu neurčitú.
1. Ako zistím, že išlo o „neplatné skončenie pracovného pomeru“?
Neplatné skončenie pracovného pomeru znamená, že zamestnávateľ (alebo zamestnanec) síce pracovný pomer formálne ukončil, no nedodržal podmienky stanovené Zákonníkom práce. Takéto skončenie nemá právne účinky, ak súd rozhodne, že bolo neplatné. Dôležité je, že o neplatnosti nikdy nerozhoduje zamestnávateľ sám, ale výlučne súd.
Kedy môže byť skončenie pracovného pomeru neplatné?
Najčastejšie ide o situácie, keď zamestnávateľ:
- nedodrží písomnú formu výpovede alebo okamžitého skončenia,
- neuvedie dôvod skončenia alebo ho uvedie neurčito či nesprávne,
- poruší tzv. zákaz výpovede (napr. počas PN, tehotenstva, materskej – vtedy zamestnávateľ nemôže jednostranne skončiť pracovný pomer),
- nesplní ponukovú povinnosť (napr. pri nadbytočnosti zamestnanca je zamestnávateľ povinný mu ponúknuť inú vhodnejšiu prácu),
- neprejedná výpoveď so zástupcami zamestnancov, ak u neho pôsobia,
- nemá potrebný súhlas príslušného orgánu (napr. pri zdravotne postihnutom zamestnancovi).
Neplatné však môže byť skončenie pracovného pomeru akýmkoľvek spôsobom – výpoveďou, okamžitým skončením, dohodou aj skončením v skúšobnej dobe.
2. Stačí, ak zamestnanec povie, že výpoveď je neplatná?
Nie. Aj keď má zamestnanec silné argumenty, bez súdneho rozhodnutia sa skončenie pracovného pomeru považuje za platné. Zamestnanec musí podať žalobu na súd a domáhať sa určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru.
3. Dokedy sa možno obrátiť na súd?
